Keď chceš natočiť nejaké seriózne kilometre, ale nechce sa ti ďaleko z domu chodiť... Ale zas aby si sa nevrtel okolo domu ako osa na cukríku, musí to mať nejakú myšlienku. Tak som sa zamyslel: do Turca sa dá po asfalte dostať zo šiestich smerov. Cez Strečno, Šútovo, Šturec, Kremnické Bane, Vyšehrad a Vrícko. Čo keby som do každej z tých „brán“ len nakukol a vrátil sa? Tak som začal klikať a naklikal som 200 km – ideál! Keď už behať nemôžem, aspoň takéto malé cykloultra si dám – veď čo s voľnou sobotou? A malo to aj iné výhody – ne

Spojenie mora a skál priťahuje lezcov od nepamäti. Popoliezanie na drsnom prímorskom vápenci s kulisou škriekajúcich čajok a soľou nasýteného vzduchu, prekladané relaxom v osviežujúcich vlnách. Existuje veľa lokalít zvučných mien, ktoré sa navzájom predbiehajú v atraktívnosti, veľkosti aj návštevnosti. Tento článok však bude o jednej, ktorá až taká známa nie je. Ak počas pobytu v Chorvátsku zatúžite po niečom oddychovom, komornom, vhodnom skôr len na krátku zastávku počas dlhej cesty alebo „fakultatívny výlet“ cez dovolenku v niektorom z�

Veľká Fatra z turčianskej strany, lesné masívy medzi dvoma dlhými, známymi dolinami, pod Fiškálovou (1043 m) a Hradišťom (891 m). Hej, je to národný park, mimo turistických značiek ani na krok, že? Ale obrovské rúbaniská, vynovené lesné cesty, posed na každej čistinke a traktor za každou zákrutou, to je v pohode. Takže výčitky žiadne, namotal som si tam pár pekných okruhov a rovno hovorím, že v tomto smere jazdy je to lepšie, lebo opačne by boli niektoré stúpania dosť nepríjemné. Takto bolo v podstate trochu strmšie len jedno, aj to krátke. Inak

Cencenighe sa na pár nocí stáva naším útočiskom v Dolomitoch. Zastrčená dedinka na polceste medzi mestami Agordo a Alleghe a horskými velikánmi Civetta a Vezzana. Na prvý pohľad ničím zaujímavá, po sezóne ospalá. A predsa má čo ponúknuť: napríklad nenápadnú ferratku Fiamme Gialle (C/D) v západnej stene nenápadného kopca Palazza Alta (2255m), týčiaceho sa priamo nad dedinou. Chýba tomu síce cveng dolomitských TOP destinácií, ale nemáme predsudky - najväčšie prekvapenia predsa prichádzajú, keď ich najmenej očakávame. Nástup na túru sa nachádz

Svätá Anna – chladno zrána, tak trochu klepem kosu cestou z Považskej Bystrice do Udiče, v poriadne chladných tieňoch popri Váhu. V Udiči odbočka doprava, preč z hlavnej, už je dobre, slnko sprava. Skorší začiatok je nutný, aby som doma potom stihol pozrieť finále kráľovskej etapy na Tour. Teraz je ale zámer iný: vyštverať sa hore Maríkovskou dolinou čo najvyššie a cestou nazad vyskúšať pokiaľ možno všetky odbočky k osadám v bočných dolinách – kam ma až cesty pustia. Lebo len nedávno tam vraj boli kadejaké nové asfalty naťahané, ako miest

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dolina. Krásna, divoká, so strmými zalesnenými svahmi, a výraznými skalnými vežami. S exponovanými vyhliadkami a úzkym chodníčkom s miliónom schodov medzi nimi. S chladivým potôčkom a množstvom zveri. Proste horský raj! Tá dolina sa nazýva Obšívanka a je súčasťou národného parku Malá Fatra. Samotný prechod Obšívankou po turistickom chodníku je exkluzívnym zážitkom. Rozbúši srdce, precvičí pľúca, premaže kolená, uspokojí dušu. A najmä poteší pohľadom na početné skalné monumenty, ktorým v ústí doli

Časovo nenáročný okruh (asi 15 km a štyri hodiny) na južných svahoch Javorníkov ponad Divinu a Svederník, v podstate obchvat doliny Marčeckého potoka.  Napriek tomu, že dosť mimo značiek, orientačne tiež nenáročný, samé lesné cesty, občas dáke lúky. Na chodenie tiež pohoda (780 výškových), aj keď je tam pár poriadne strmých úsekov smerom hore aj dole. Ideálna prechádzka takto na popoludnie až podvečer ako v našom prípade, keď klesajúce slnko čoraz lepšie osvetľuje kotlinu medzi Bytčou a Žilinou a najmä panorámy smerom na juh až východ, kto

Offenpass - Santa Maria in Munstertal - prvé stúpania na Stelvio - zjazd do Pradu - druhé stúpanie - Stelvio - zjazd po križovatku Val di Dentro nad Bormiom - tretie stúpanie - Umbrailpass - zjazd do Santa Maria - stúpanie na Offenpass. 144km 5017v.m. 10:24 hod. Santa Maria - Umbrail - Stelvio 1363 v.m. Stúpanie zo švajčiarskeho Munstertalu je najpokojnejšiím z troch stúpaní vedúcich na Stelvio. Táto cesta dostala asfaltový koberec pomerne nedávno. Keď som po nej uzatváral jeden z mojich prvých prieskumných výpadov smerom do Livigna ešte počas pôsobenia v Suldene (cc

Piatkový večer v Telgárte: isto boli medzi domácich infiltrovaní nejakí nenápadní „men in black“ a sledovali dianie okolo školy. Lebo toľko mimozemšťanov sa na štart Stíhačky tentokrát zliezlo, ako už dlho nie. A to len o tých všeobecne známych hovorím. V kombinácii s takmer ideálnou predpoveďou počasia sa teda čakali kozmické časy a útok na nie veľmi starý rekord Patrika Milatu (11:24 z r. 2024). A navyše nejako podozrivo veľa ľudí bolo v štartovke, čo teda ozaj nie je obvyklé – tých pomalších vždy odrádza eliminačka na Čertovici. Ak

Parkovisko Podbanské. Z auta na bicykle. Nasleduje 12 km Tichou dolinou, kľudne by sa mohla volať aj Tichá dlhá dolina. Bajky zamykáme pri moste rovno na odbočke na Kasprov vrch. Oproti ide chlap, sám, Poliak. Pýta sa, ako sa dostane do civilizácie. Odpovedám, že najlepšie bude sa vrátiť naspäť, odkiaľ prišiel: na Kasprovy. "Nedam rade!" znie odpoveď, rozhoduje sa radšej ísť na Podbanské... Peši. Nuž, krútiac hlavou začíname stúpať chodníčkom hore. Medvedie značky sú tu na každom rohu, rovnako ako aj v doline na ceste. Už sme si ich ani nevšímal

Týždeň po pekelnej MF100 behanie nohám ešte nechutí, ale na bajku už to trochu ide. Chce to niečo ľahké, poteší ochladenie po tých horúčavách a aj mierny západný vietor. Tomu prispôsobujem plánovanie a z vlaku sa vykladám v Predmieri – začnem cez jeho časť Podháj, v martinskej časti Podháj skončím. Medzi tým Súľovské vrchy (poriadne dlho som tu na bajku nebol), prekrižovanie Rajeckej doliny a z Kuneradu preskok cez malofatranský hrebeň v sedle Maríková. Aj gravel by to dal, ale ako furt hovorím – som rád za pohodlie celopéra. V prvej polov

Kniha Lezecká vášeň je autobiografickým dielom Igora Kollera, jednej z najvýznamnejších postáv slovenského a československého horolezectva posledných 50 rokov. Autor začal s lezením v polovici 60-tych rokov minulého storočia v okolí Zvolena, kde vyrastal a žil až do skončenia štúdií na gymnáziu. Na Slovensku, ale aj vo svete, je len málo horolezcov, ktorý sa tak dlho a na takej vysokej úrovni venujú lezeniu a alpinizmu. A v naozaj širokom zábere, od rekreačnej úrovne až po výkony svetového formátu, od boulderingu a malých skaliek až po najväčšie steny

Môže kto chce čo chce hovoriť, MF100 považujem za najnáročnejšie ultra na Slovensku, aj keď tento rok mu statočne konkuruje napríklad komunitná Oravská Ultra Výzva . Parametre sú jedna vec (COROSy namerali 105 km / 7200 v. m), ale hlavne vieme, čo dokáže vystrájať počasie koncom júna. A teraz sa teda predviedlo tak, ako ešte pri žiadnom z doterajších ročníkov. Vrcholiaca vlna horúčav s maximom takmer na 40 stupňoch? Ideál na behanie! Preto som v piatok večer odchádzal do Terchovej čo najneskôr a s takým rešpektom, ako ešte nikdy. Rešpekt podporený

Po aprílovej suchote konečne prišiel front – a poriadne zvlnený, vraj nepredpovedateľný vo svojom pohybe a lokálnych prejavoch. Ale nechal som sa vylákať zo suchého pelechu, veď vraj má len ráno pomrholiť a potom bez zrážok až do večera. To medzi Zvolenom a Dobrou Nivou, kam sme sa chystali poobzerať chodníky a cesty v Lomnianskej vrchovine, západnej časti Javoria. Aktívna matka nemá voľno hocikedy, tak bez ohľadu na počasie musí vyraziť. Len potrebuje vraj rozháňača medveďov. Na inak jednoduchej trase Zvolen – Kráľová – Gavurky - Dobrá Niva –

Mal byť o polovicu dlhší a o týždeň skôr, no to som ešte skapínal s boľavou hlavou a nejakou virózou. Celý pracovný týždeň rovnako tak. Ale keď hlava v piatok dobolela, hneď začala vymýšľať pre telo program na víkend. Že keď na tú MF100 už moc nenatrénuje, aspoň sa aklimatizuje – jednak na tie trópy, ktoré akurát prišli, jednak na HOKY , ktoré už som dlhšie nemal obuté, lebo si ich šetrím na stovky. No a prečo si nedať ako prvú stovku v sezóne hneď tú najťažšiu? Bude sranda tak či tak, pretože tento posledný seriózny tréning bol