Prvá júlová sobota, štátny sviatok, no najmä po prechode studeného frontu - dažďovo síce nevýrazného, ale horúčavu podstatne zmierňujúceho. Turistika v letných hicoch je viac utrpenie ako slasť, ale teraz to bolo super. Ráno pri kempe Račkova dolina: nebo čisté, o siedmej sedem stupňov. Nástup do strmého kopca rýchlo zohrial telesné motory. Program: okruh cez Baranec, Plačlivô, Ostrý Roháč, Volovec, Hrubý vrch, Jakubiná, Otrhance. Hore pofukovalo a bolo to tak akurát na tričko. Nakoniec to bolo výživných 11 hodín v čistom vzduchu s parádnymi, ďal

Švajčiarsko, Horný Engadin, St.Moritz Počul som kedysi o tom, že z Lunghinpassu 2645m. sa jazdí na MTB dole ku jazerám. Bolo to dávno. Potom som od Maloje po turistickom choníku na Piz Lunghin cez spomínané sedlo vystúpil a povedal si že toto netreba. Prešlo veľa rokov, asi aj 10 a ja som pri mapovaní zablúdil na trailové vidličky a znovu si to omrkol. Čierny trail neviedol rovno dole ale dlho traverzoval až kým sa dole nepustil po lúkach nad dedinkou Grevasalvas. Poznám to tam dobre zo skialpu.  Hľadal som niečo na prvý voľný deň sezóny, niečo čo prežije

Teda ako pre koho, viacerí sa určite počas posledného júnového víkendu neideálne vytrápili oproti svojim vlastným očakávaniam. Lenže pri prevýšení cez 7000 m sa to hádam inak ani nedá. Ale tie podmienky! Počasie ani veľmi teplé, ani veľmi chladné, aj keď ráno v Terchovej to trochu vyzeralo na malú parnú saunu. Lenže na kopcoch severne prefukovalo a hrebene v mrakoch. Kým sme sa tam však dohrabali, až na najvyššie polohy boli mraky preč. Aj pofrontový severák sa upokojil, no len do tej miery, aby odfukoval muchy a osviežoval. Navyše stihol poväčšine

Je zas raz čas na trochu provokácie, hehehe... Lebo podľa najnovšej módy do národných parkov patria najmä lanovky, zjazdovky, hotely, poľovačky, ťažba dreva a s tým súvisiace lesné cesty, najlepšie v šírke na dva kamióny. Pre korektnosť – nie je to až taká nová móda, len v ostatnom čase zintenzívnela. Tak som sa bol pozrieť, ako sa tým posledným menovaným darí v Krivánskej Fatre, lebo už dlhšie odtiaľ ich biele línie svietia, do ďaleka. Turiansky komposesorát sa pod oboma fatranskými Kriváňmi činí už dlhšie, na „vylepšovaní“ siete lesn

Tá nad Kremnicou, až ku známemu vysielaču, ktorý je vidieť na hrebeni Kremnických vrchov zďaleka. Okolo Kremnice je zopár pekných a výživných stúpaní, napríklad na Krahule alebo do Nevoľného, no aj na samotné Kremnické Bane po hlavnej, cez víkendy, keď nie je veľká premávka. Ale Skalka je samozrejme top. Takmer okrúhlych 10 kilákov, skoro 700 m prevýšenia z 550 do 1200 m. n. m., ľudský, rovnomerný a plynulý sklon, ktorý sa len výnimočne a na krátko dvíha nad 9%. Iba úplný záver, pár stoviek metrov ku bráne vysielača, je takou „čerešničkou na

Martinovka na Gerlach začína na Poľskom hrebeni. Odtiaľ je to veľkolepá, ale aj náročná a dlhá hrebeňovka. Jedna z najznámejších v Tatrách. Dvakrát som ju liezol z Litvorového sedla, to je kratší variant, ktorý sa používa, keď je jasné, že s časom to bude "na knap". Ten dlhý variant sa mi podarilo konečne spraviť 18.6.2025. Deň bol horúci, predpoveď bez zrážok. Mal som už nejaké znalosti ohľadom toho, čo ma čaká, a tak som vyrazil pripravený. Zobral som si ľahkú pretekovú sedačku, 16 metrov repšnúry na zlanenie, minikýblik a do bežeck

Kde bolo, tam bolo, už siedmy raz sa stalo, že strečniansky KST Uhlík zauzlil uzlík na miestnom štadióne. A od toho uzlíka natiahol dve sľučky, na opačné strany, a tak uviazal MAŠĽU. Väčšiu, ako nosil Hviezdoslav. 50-kilometrovú, navyše s poriadne výživným a zubatým profilom: od Váhu až na hrebene Krivánskej aj Lúčanskej Fatry, takmer 3000 výškových. Ani polovičná trať neprišla skrátka, na 25 km 1700 výškových, slušný záhul, nie? Navyše UHLÍK sa znovu spriahol s páchateľmi zo Slovak Ultra Trail, znova spáchal parádne počasie, bezoblačne j�

Vyrážam z Popradu ráno o 6:30. Skôr som ani neuvažoval kvôli neistému počasiu a z obáv, že ráno zmrznem. Najprv asfaltujem cez SpišskéBystré, Kravany a Vikartovce smer Liptovská Teplička. Autá podľa očakávania idú ráno všetky opačným smerom. Stúpanie na Vikartovský kopec: prechádzam okolo jedného z prameňov Hornádu. Zjazdík smerom na Liptovskú Tepličku a odbočujem vľavo do Ždiarskej doliny. Cieľom je čo najrýchlejšie sa dostať na Andrejcovú, a tak tentoraz terénny variant cez Panskú hoľu vypúšťam. Na hrebeň sa vyhupnem "pod Košariskami&qu

Pekne po vlastných, po veľkofatranských hrebeňoch, obkolesujúcich najdlhšiu slovenskú dolinu – tento nápad som nosil v hlave dlho, ale furt nebol čas alebo príležitosť. Lebo parametre tejto „prechádzky“ (65 km / 4500 v. m.) našepkávajú, že sa na ňu nedá len tak vybehnúť z domu. Teraz koncom mája ale všetko klaplo a dokonca sme sa nazbierali tri kusy. A aj keď pôvodný zámer bol ísť elegantne od vlaku ku vlaku v Ľubochni, ten kus, čo býva najďalej a aj ďaleko od stanice, pozbieral zvyšné dva kusy cestou do auta a bolo to komfortnejšie. Takže sme

Tohtoročná suchá jar postihla snáď všetky oblasti našej krajiny. V lese napriek tomu aký bol skorý dátum boli miesta, kde už v polovici mája nebola žiadna voda, hoci inokedy tam býva potôčik. Do takýchto podmienok pripadali tréningy na tohtoročný Novohradský pedál. Traily vyšúchané, suché, ani tradičná V3S-ka nemala tento rok nárok. Dokonca aj tie najťažšie stúpania boli vyšľapateľné hneď na prvú. Spoločne s Vlasťom, organizátorom, sme si vraveli, že toto bude jeden z najrýchlejších ročníkov a zároveň jeden z tých, kde je trať v najlepšom st

S takýmto menom sa narodila nová stovka na našej scéne. Lebo Jogošíci si na seba uplietli bič a ku svojim tradičným detským tratiam (43 a 71 km) pridali aj dospelý variant. Na druhej strane to mali jednoduché, lebo ku dvom okruhom (cez Pupov a cez Minčol) len pridali tretí, cez Osnicu. Tak sa zrodil na naše pomery nevídaný ultrakoncept, kedy sa nebeží okruh alebo čiara „z bodu A do bodu B“, ale taký „trojlístok“ s epicentrom v centre Zázrivej. Až tretí zbeh ku amfiteátru bol cieľový. Veci neznalých ultrášov na toto šialenstvo lákal prívlastok „

Osem dní na služobke bez pohybu a na víkend hlásia psie počasie, traja zmrznutí dorazili tento rok presne - z bajkovačky nebude nič. Ale v pošte výzva, či sa nechcem prebehnúť Podpoľaním, tam vraj aj slnko vykukne, mraky od severu zachytia kopce. Super ponuka sa neodmieta, takže rýchle balenie, v sobotu o piatej ráno sa nakladáme do auta v upršanom Martine traja a v zamračenej, ale suchej Bystrici priberáme štvrtý kus. Na juhu sa ukazuje aj modrá obloha, vyzerá to dooooobre!. Pred siedmou už parkujeme a prezentujeme v Podkriváni pred kulturákom, takmer nik

Počuli sme o tom už od viacerých známych, ktorí vychvalovali nový asfaltový cyklochodník vedúci okolo priehrady mimo ciest s autami. Inšpirovali nás, a tak sme sa vybrali na výlet do Poľska aj my. Hneď za Poľsko-Slovenskou hranicou v Lysej nad Dunajcom je dedina Stromowce Wyzne, teraz keď už vieme, že okruh vedie taďiaľto tak odporúčam zaparkovať na veľkom parkovisku tu (vpravo od cesty). A hneď odtiaľto vedie po ľavej strane cesty nový cyklochodník. Všade kde je popri ceste spravený odporúčam ho cyklistom aj použiť ;) lebo premávka tu hlavne cez víkend vi

Šturcov je na Slovensku asi dosť, a to najmä tam, kde tieto chotárne názvy vznikli poslovenčením nemeckých toponým. Takže aj okolo Banskej Bystrice, kde bolo nemeckých baníkov, uhliarov, hutníkov, drevorubačov a furmanov požehnane. Strmým, zráznym cestám a horským sedlám na nich hovorili často der Sturz (sklon, zráz, strmina...). Takže na „hrebeni“ Starohorských vrchov máme Horný a Dolný Šturec, z Liptovských Revúc do Bystrice sa kedysi chodilo cez Veľký Šturec a dnes najznámejší je Malý Šturec na ceste do Turca. Ešte sú tu aj banské prepadlis

Medzev je malé, asi štvortisícové mestečko necelých 40 km západne od Košíc, v doline riečky Bodvy. Ale nabité históriou a pamiatkami. Založili ho zrejme nemeckí kolonisti na pozvanie kráľa po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia, doniesli so sebou znalosti ťažby a spracovania kovov, najmä železa. Preto koncom 19. storočia pracovalo na potokoch okolo mestečka viac ako 100 hámrov a kovové náradie putovalo odtiaľto do celej Európy. Nemecká kultúra je tu dodnes živá, takže keď tu domorodcovi poviete, že je Manták, neurazí sa, je s tým stotožne