Už niekoľko mesiacov je na slovenskom trhu s GPS hodinkami nová značka Coros. Ich najvyšší model Coros Vertix má ambíciu súperiť s vlajkovými modelmi značiek Garmin, Suunto alebo Polar. Môže nováčik na trhu konkurovať zabehnutým hráčom, ktorí majú svojich skalných fanúšikov? Približne desať mesiacov som aktívne používal model Coros Vertix. Prinášam svoje dojmy, postrehy a hľadám odpovede na mnohé otázky. Úvod GPS hodinky sú dnes takmer neodmysliteľnou výbavou aktívnych ľudí pohybujúcich  sa v horách. Zaznamenávajú veľa praktických údajov

Asi som prepracovaný. Lebo ako som toto naplánoval, nerozumiem. Síce som si „na cépéčku“ našiel ranný vlak do Oščadnice a bus nazad domov z Oravskej Lesnej, ale ako sa mi v hlave zafixovala modrá značka medzi Veľkou Račou a Rycierovou horou? Vedie priamo po hranici a chcel som ísť po nej, lebo paralelná poľská červená traverzuje kus nižšie a bude tam plno ľudí (myslel som si). Že tá modrá už existuje len na papierovej mape (VKÚ č.101, rok 2006), som zistil až na mieste. Ešte že som si ju vzal so sebou. Ale ako do prčic som si vypočítal čas v Hik

Taliansku bezcolnú zónu Livigno na hraniciach so Švajčiarskom asi veľmi netreba predstavovať bajkerom a lyžiarom ale pre pešiu VHT je to stále veľká neznáma. Tú neznámu ale aspoň trošku osvetlíme už tretím článkom na danú tému. Tentokrát sme Livigno použili s kamarátom Stanom ktorý pôsobí v neďalekom Taliansku na spoločnú túru. Využil som čiastočné znalosti terénu z minulého roka a od jazera sme značkovaným chodníkom po hrebeni vyšli do sedla Bocchetta del Cantone. Tu sme odbočili na mužíkmi značenú prť a pohodlne sme vyšli na Corna (Cima)di C

Okolo horného toku Kysuce vedú až tri červené značky – jedna južne od doliny po hrebeni Javorníkov, druhá severne po čs-hranici a tá tretia medzi nimi, ale tiež na sever od rieky. Z Makova (od chaty) do Rakovej (ku stanici) takým oblúkom, strakatou lazovou krajinkou Beskýd a Turzovskej vrchoviny. Takto subjektívne a „na oči“ sú tie prvé dve červené značky krajinársky krajšie, čo ale neznamená, že táto je škaredá. Ale aj tak netuším, prečo práve táto je tá magistrála. Meria 44 km a je to furt hore a dole, dokopy nastúpa dákych 2000 metrov. V pod

 Švajčiarsko - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg Nie, nie je to žiadny národný park ani prírodná rezervácia. Dolina a pozemky tu patria obci, rovnako ako u nás aj tu by sa našlo veľa developerov ktorí by tu chceli niečo postaviť a poriadne tak zarobiť na svojej investícii... Ľudia spravujúci tieto pozemky sa ale rozhodli, že sa tu nič stavať nebude a hotovo... Dokonca jediná stavba v doline, hotel Roseggletscher, je síce v súkromných rukách, ale rodina majiteľa má od obce podmienku že hotel nemôže predať mimo rodiny. A pozór, teraz najväčšia pikoška: maj

Švajčiarsko - Horný Engadin - Maloja - Val Forno Parkujem na už dobre známom parkovisku kúsok za Malojou v smere na Chiavennu. Parkovné sa tu neplatí a vždy tu stretnem pár bivakárov ktorí spia v autách. Vyrážam na bajku bez tretier, univerzálne nášlapné pedále mi to dovolia.  Kúsok za Lej Cavloc zamykám bike v lese a ďalej už peši. Idem priamo na chatu. Socializácia je jedným z hlavných cieľov dnešného dňa. Počasie je hriešne pekné. Na chate som nebol rok a pol a tak po príchode na chatu sa pridávam k posádke ktorá akurát desiatuje na terase. Po hodi

Joooj chudák Slavo – aj jemu tento rok korona pridala šediny. Presun z jari do jesene a aj tak s druhou vlnou pandémie hrozilo, že nebude nič. Ako naschvál, 13. ročník. Nakoniec to stihol zaonačiť, vzhľadom k podmienkam veľkolepo. A čiastočne sa aj k tým koreňom vrátil ako sľuboval a celkom napínavé to aj vďaka tomu bolo. Len sa tá trinástka vyzúrila aj v podobe počasia – just trafil Slovensko studený front, a teda poriadne zúrivý bol ráno pri štarte! Ale pekne po poriadku. Najskôr korona: žiadne socializačné telocvičňové orgie, dokonca presun

Už desaťročia sa z domu a priľahlých končín pozerám na tie južné svahy, padajúce do Turčianskej kotliny. Krásne zelené, husto zalesnené. Po 1. apríli 1988 som sa naivne potešil, že budú ešte krajšie. Jasné, zvážnice tam boli skôr ako národný park, aj sa tam hospodárilo v lesoch. Keď som ale začínal s mtb, bola radosť motať sa po lesných cestách v tieni stromov, aj keď tam ťažili – lebo citlivejšie ako dnes, zdalo sa mi. Aj tie cesty neboli moc poprepájané z chotára do chotára, z doliny do doliny. Končili zväčša slepo v porastoch. Aj som s

Ej a že to len bol preplesk, čo mi tieto dve susedky nadelili. Keď už človek nevie, čo by mohol vyhútať a len tie panské huncúctva ako voľný čas využiť a zostávajúcu dovolenku, mu po rozume chodia. A tiež ako sláva do hlavy stúpa a presvedčenie o svojej sile a nezlomnosti mu ju mútia. Ale pekne po poriadku. Už dávnejšie mi utkvela myšlienka o návšteve významných cyklovrcholov priamo z domu. Po jarných skúšobných kilometroch po domácich kopčekoch v rámci okresnej karantény, aj úspešnom pokuse na prvý vzdialenejší kopec menom Krížna vo Veľk

Od 24. Do 26. septembra sa uskutoční už 12. ročník snáď najviac etablovaného festivalu v Považskej Bystrici – Horomil Festu. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý sa každoročne koná v priestoroch Kina Mier v Považskej Bystrici. Tento ročník festivalu je naozaj výnimočný, nakoľko sa do posledných týždňov nevedelo či opatrenia kvôli koronavírusu neobmedzia jeho kapacitu alebo sa toto podujatie nezruší úplne. Priaznivá epidemiologická situácia v našom okrese za posledné dni však dovolila otvoriť brány ďalšiemu ro

Normálne sa aj trochu hanbím. Po Fatrách lietam od detstva, lebo je to moje domáce ihrisko, ale o nejakej veľkofatranskej magistrále som donedávna nemal ani šajn. Aj keď som ju už párkrát prešiel, celú aj po častiach, v každom ročnom období. Ale ozvala sa Julka, ktorá si zmyslela, že keď začala tou najdlhšou turistickou magistrálou, postupne pozbiera aj ostatné. Či s ňou pôjdem, keď som domáci. Takej cti sa mi dostalo, nehodnému! No a takto si to na mňa vymyslela: termín stanovila na 15.9., tretí deň po Ponitrianskej stovke. Isto preto, aby som cestou nevr

Ak by vám dnes vaše dve 20 ročné kamarátky povedali, že sa rozhodli pre výystup na Mont Blanc jednou z lezeckých ciest, možno by ste sa nad tým na chvíľu zamysleli, ale potom si poviete, veď čo. Isto si všetko dobre pozreli, veď internet je plný dostupných informácií všetkého druhu. Ubytovanie a doprava na miesto činu je to najmenej. Najmú si jedného z tisícov vodcov čo pôsobia v danej oblasti a ide sa na vec. Ostáva už len tešiť sa na fotky a statusy na sociálnych sieťach. Pohoda. V totmo príbehu je ale rok 1988. Kto si ho nepamätá, prípadne ho n

Noooo, poriadne mieša kartami tá pandémia! Druhá vlna je so začiatkom školského roka tu, s ňou sprísňujúce sa opatrenia až zákazy pre konanie hromadných akcií. Červená na korona-semafore zasvietila 12.9. aj pre okres Nitra a tohoročná P100 sa uskutočnila len tak – tak, a v poriadne upravenej podobe, aby bola čo najviac bezpečná. Napríklad prezentácia aj cieľ pekne vonku a žiadne vyspávanie v telocvični po akcii. Rúška aj po štarte, kým sa stádo za Handlovou neroztratilo, žiadne babranie sa rukami v jedle na kontrolách, samozrejme dezinfekcia a meran

V rámci servisného výjazdu do metropoly východu sa popri tých diaľnično-kolonizovaných kilometroch podarilo aj nejaké tie bicyklové nakrútiť. Prvý diel ste už čítali. Druhý diel sa odohral hneď nasledujúci deň, keď ešte podvečer bolo veľa svetla a nepokojné nohy. A aj chuť ostala, veď bolo sa treba rozhýbať pred veľkým záťahom (to bude tretí diel). Tu už nebolo toľko plánovania a predletovej prípravy, ale ono sa to potom vypomstilo po svojom. O čo menej prípravy, o to viac lietania... Zážitok zaručený. Takže len narýchlo krátky výbeh na bi

 Z Engadinu sa do prírodného parku Ela dá dostať rýchlo. Stačí sa prehupnúť cez cestné sedlá Julierpass alebo Albula a môžete vyraziť na túru. Auto som zaparkoval na jednom z viacerých vhodných miest na Albulapasee. Ďalej už pokračujem na bajku, cesta z Albuly do Predy je úzka a hlavne nebudem mať dole problém ako vyriešim parkovanie. A že budem musieť pri návrate ešte na bajku dať 500 v.m.? Nevadí, veď na Everestingu ich bolo vyše 10000 :) Zjazdujem dole, prechádzam cez Predu a z cesty odbočujem až v osade Naz. Ľahko nachádzam značku a pri vjazde do les