Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

 Či už patríte medzi borcov, ktorí si radi zapretekajú a nestačí im klasický kalendár s podujatiami a potrebujú si sily zmerať aj cez týždeň, alebo medzi makačov, ktorí si chcú iba dopriať výživný tréning pred víkendovými pretekmi, alebo začiatočníkov, ktorí si na oficiálne preteky netrúfajú ale chcú si vyskúšať atmosféru takéhoto podujatia, alebo napokon ste iba tými ktorí radi povzbudia svojich kamarátov pri ich výkonoch a užijú si v ich spoločnosti príjemný podvečer, tak pre vás všetkých je tu znova pripravená mtb liga v okolí Detvy.

Oblasť švajčiarskeho Engadinu je tu na Vetromagu prezentovaná najmä ako skialpový raj. Čo však robiť, keď počasie skialpovým potulkám nepraje? Na horách fučí, sneží a hranica viditeľnosti sa posúva pod rozlišovaciu schopnosť oka? Odpoveď je jednoduchá: vymeniť lyže za mačky, paličky za cepíny a ísť trénovať na ľad! V Pontresine majú na to podmienky ako stvorené. Potok Ova da Bernina, ktorý preteká Pontresinou, sa tu zarezáva hlboko do podložia a vytvára tak uprostred mesta kaňon Whitewater Gorge hlboký 30 - 35 metrov. V zime na jeho stenách nam�

Vyrážam z chaty Forno presne o druhej poobede. Po doobedňajšej aktivite som sa napil, vymenil ponožky a niečo zjedol. Cieľ je jasný, viem, že dnes vyrazili ľudia z chaty normálkou zdola z ľadovca na Monte Sissone. Ja som si včera prešlapal kus stopy v smere traverzu popod Cima di Rosso, ak by sa mi podarilo dnes prešlapať stopu ďalej a prejsť problematickým traverzom dostanem sa hore na ľadovec a pokúsim sa napojiť na stopy, ktoré tam budú od partií z dnešného dopoludnia. Zjazdujem z chaty už rozoratým žľabom rovnako ako včera a dnes ráno s Beatom. Nalepím do

Turistické značky... Poznáme ich všetci, ktorí chodíme do prírody. Ticho nás sprevádzajú našimi potulkami a považujeme ich tak trochu za samozrejmosť. Aké je ale pozadie ich vzniku? Kde sa tu zobrali a kto za tým stojí? Vedeli ste, že sú celosvetovo unikátne a zapísané do nehmotného dedičstva Slovenska? Ako môžeme prispieť k ich udržiavaniu, aby slúžili aj generáciám po nás? Na tieto a mnohé ďalšie otázky súvisiace so značkovaním vám odpovie ešte relatívne teplá kniha z vydavateľstva Žurnál KADE? TADE! Je treťou knihou trilógie o ľuďoch v hor�

Na druhý deň po vyčistení reťazí na Monte del Forno si chatár spravil doobeda ešte na mňa čas. Najprv ale naservíroval raňajky už pomaly sa plniacej chate, všetkým poradil pri výbere túry, vyprevadil ich na terase a až poslední hostia vyrazili na túru tak sme ich následovali aj my. Najprv zjazd dole na ľadovec, teda to čo z neho zostalo a potom smerujeme do vedľajšej dolinky kde som bol včera poobede. Beat ale len zakrúti hlavou, že akú to stopu spravila skupinka zo včera a hneď z nej odbočuje a začína prešlapávať stopu o kus ďalej a takú aká má byť ;

Švajčiarska Val Forno, chata s rovnakým menom. Po doobedňajšej aktivite s názvom čistenie reťazí na Monte del Forno som sa trošku oklepal, asi ako keď pes z vody vylezie, šak poznáte. Moc som nezaťažoval žalúdok jedlom, skôr som doplnil tekutiny a ako pozerám na strave na poobedňajšiu aktivitu som vyrazil o pol druhej. Vedel som, že v doline zasypanej nedávno snehom aktuálne nie je moc stôp a tak môj cieľ bol jasný, zopakovať výlet nemeckej skupiny ktorá ráno vyrazila na výpad do neďalekej bočnej dolinky na defenzívnu túričku. Ešte neboli naspäť a tak

Švajčiarsky Horný Engadin - Maloja - Val Forno - Capanna del Forno a zimná túra na hlavný chatový cieľ, kopec priamo nad ňou: Monte del Forno 3213m. Keď večer po mojom príchode na chatu chatár Beat zahlásil, že by na druhý deň rád očistil reťaze na Monte del Forno bola úplná samozrejmosť, že sa pridám. Ráno sme vyrazili až ako poslední, najprv bolo treba vyprevadiť hostí a až keď chata ostala prázdna vyrazili sme my. Teda chatár so svojím zatiaľ jediným zamestnancom a ja. Vyšlapali sme najprv do Sella del Forno sedla nad chatou za ktorým už je Talianske

Tak sa volá najdlhšia trať (44 km/1900 v. m.) už dosť známeho charitatívneho bežeckého podujatia, memoriálu Jána Svočáka, ktoré dobrí ľudia (a samozrejme aj o. z. Slovak Ultra Trail) organizujú vo Svite na podporu ľudí, postihnutých zákernou Lou Gehringovou chorobou. Predposlednú marcovú sobotu sa bežci stretli pri rieke za mestom už deviaty raz, aby „zabili viac múch jednou ranou“ – pokecali, pobehali a najmä podporili dobrú vec. Počasie vyšlo – pred nedeľným dažďovým frontom parádna slnečná sobota, ráno primrznutá, v cieli už príjemne jarn�

Martin, severný okraj sídliska Košúty 1, oproti Kauflandu, pár metrov od kruháku na hlavnej ceste. Sivá, relatívne nedávno zrekonštruovaná polyfunkčná budova Košútka s adresou Hodžova č. 3. Vchod (ako) do bytovky, schody na prvé poschodie, reklamné bannery z ulice na stenách, dnu na podlahe, trafí ozaj každý. Za sklenenými vstupnými dverami pre neznalého prekvapenie – otvára sa priestor cez tri poschodia: výška 10 metrov. To je nové indoorové centrum, otvorené v polovici februára. Lebo okrem lezenia a bouldrovania ponúka aj stolný tenis, zopár „baro

Víkend, počas ktorého fičala prvá ultrabežecká stovka v sezóne u nás (Letecká) bol hriešne suchý a teplotne príjemný, nedalo sa odolať – vytiahnuť cesťák na dlhší výjazd :-) Keď už som sa na Leteckú v nutnom veľkom predstihu neprihlásil s nádejou, že budem ešte lyže drať. A nie, že by som Pino už predtým párkrát nevyvenčil, ale to len okolo domu, tak nadišiel čas aj inde sa pozrieť. A že mám ten týždenník na vlak, odviezol som sa do BB a odtiaľ už po vlastnej osi obzerať kopčeky okolo Hrona na západ od Zvolena. Takže tých prvých a 

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Ostatnú prímorskú dovolenku sme trávili znova v našom obľúbenom Chorvátsku. Tentokrát sme sa rozhodli pre vychytenú lokalitu v okolí Omišu, konkrétne osadu Stanici, 4 km južne od mesta. Program mám podobný ako posledné roky: ráno rýchlo skôr vstať, vyraziť, kým rodina ešte spí, do nejakej 10:00 - 11:00 pobajkovať a potom už iba leňošenie na pobreží. Má to však celé jeden háčik, ktorý som doteraz pri svojich prímorských jazdách nezažil a hneď prvé ráno ma celkom prekvapil. Tým háčikom a prekvapením je silný studený vietor, ktorý sa prelieva

Kým prvý „rozhľadňový“ okruh z tejto série bol vhodný na rodinný výlet a druhý pre cykloturistov, tento je určený skôr pre stredných vytrvalcov. Keď som totižto nahodila do plánovača trasu po zvyšných rozhľadniach okolo Bystrickej doliny, vyšlo mi to na výživných 41 km a cca 14 hodín turistického času. Zato však rozhľadní na tejto trase sa urodilo až päť: Surovina, Dedovka, Veľká Rača, Bobovec a Hladký vrch. Dám si ich presne v takomto poradí, oblúkom z Oščadnice do Krásna nad Kysucou. Keďže na túto túru je potrebný dlhší čas, ako p

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš