Poprad 8.6.2026 ráno, 6:28 štartujem. Je teplo, čo je príjemné. Predošlé roky ma potrápil ranný chlad. Dobre známou trasou cez Kvetnicu a Kozie chrbty sa dostanem do Podleska. Glackou cestou prefičím Slovenský drevorubačský raj až do Stratenej. Po asfalte vyšliapem na Dobšinský kopec a tu sa už napájam na legendárnu červenú SNPéčku. K akcii som sa dostal kalendárne pomerne neskoro. Síce sú už dlhšie dni, ale je poznať, že aj pŕhľava, lopúchy a kadejaké iné zelené buriny povyrastali do poriadnej výšky. Nielen pre toto mám ale kompresné návleky Karpos

Až na výnimky nie veľmi technicky náročná bajkovačka medzi Zvolenom, Dobrou Nivou a Kráľovou, na západe pohoria Javorie. Asi na 50 kilometroch bolo všetko – single, šotliny, trávy, hliny aj asfalty. Chrtenie aj technika. Konečne som vyskúšal Zvolensko – môťovské singletraily a konečne som navštívil miestne „UFO“ medzi Sásou a Dobrou Nivou, ale najmä vzácny a krásny pasienkový riedkoles Gavurky. A konečne komplet „v krátkom“, lebo pár dní pred koncom mája sa k nám začalo valiť leto. Po dažďoch, ktoré pred pár dňami priniesli „traja zmr

Na nenáročnú jarnú prechádzku tak akurát, na pobehanie pre niekoho aj krátke. Ale dobre padol okruh po luhoch a hájoch v tesnom zázemí metropoly východu - deň po Ultra Krase, na vytrasenie a rozhýbanie stuhnutých nôh a vlastne celého človeka. Na to, že blízko mesta, všade samá zver z kríkov trčala, no len máloktorá aj taká ozajstná. Ale o tom potom. Niečo cez 20 kilákov to malo, so začiatkom v Čermeľskej doline a koncom na Hradovej – záznam som spustil za poslednými domami a vypol pri prvých. V podstate to bolo jednoduché – cez náučný chodn�

Hneď na začiatku treba povedať, že sú výborné, až na nepočetné výnimky na tých ozaj najbočnejších cestách. V ostatných rokoch samosprávny kraj veľa okresiek poopravoval aj v tomto regióne, tak teraz radosť jazdiť. A čo je najlepšie – v nedeľu premávka takmer nulová. Lenže sa tam treba dostať, a pretože vlaky zo Zvolena smerom na Šahy od decembra 2025 zase nechodia, nastala ráno svižná, povinná časovka na 13 km do Dobrej Nivy. Tam to síce ešte nie je planina, ale práve tam som odbočil na okresku do Sásy – po hrubom asfalte a hneď aj do prvého

Stezka Českem je nekomerčný projekt skupiny nadšencov a Klubu českých turistov, ktorí sa rozhodli prepojiť sieť už existujúcich značených turistických trás pozdĺž hranice ČR do jednej logickej linky. Vznikla tak ucelená diaľková trasa, ktorá spája východnú hranicu s tou západnou cez všetky dostupné pohoria a kopec zaujímavých miest (viac info TU ). Existuje severná a južná trasa. A súčasťou tej severnej je aj naša trasa hrebeňom Rychlebských hôr: sedlo Peklo - Kovadlina - Klínový - Smrk - Klín – Ramzová. 11,5 km, 480 v. m. Že Stezka Českem

Natiahol som takú kľukatú mtb-čiaru z Partizánskeho do Handlovej - niečo cez 80 km to vyšlo, gpx je tu hore a mapa dole. Keby to bola jedna označená cyklotrasa, mohla by sa volať napríklad PeHa. Ale len v prvej tretine som skombinoval tých trás aj neznačených ciest a chodníkov viac. Handlová sa mi na smerovníku ukázala prvý raz nad Oslanmi, že ešte 50 km. Odtiaľ som už moc neimprovizoval, lebo som predtým nemal veľa času na dôkladné plánovanie, tak som sa už pripol k tej modrej cyklotrase (2308 – Bojnický cyklookruh) a neriešil som vyhýbanie sa asfaltu

Posledná aprílová nedeľa už tradične patrí turistickému pochodu Ponická jarná tridsiatka, ktorú organizuje KST Kremnička z Banskej Bystrice. Tento rok sme sa však vybrali po novej, netradičnej trase, ktorá nám priniesla množstvo parádnych zážitkov. Krátko pred siedmou ráno sme sa v Ponickej Hute stretli ako dvanásti mesiačikovia pod vedením Tomáša Trstenského. V sviežom rannom vzduchu sme sa vydali do Veľkej doliny, kde nás od prvých krokov sprevádzala prebúdzajúca sa príroda. Vetrík bol ešte mierny, relatívne ohľaduplný, aj keď predpoveď bola na vý

Rožňava ráno. Stretávame sa s Lukášom na námestí. Obaja to máme tak na rovnako: on z Lučenca, ja z Popradu. Kávu dostaneme v jednom podniku aj keď ešte nemajú otvorené a môžeme vyraziť. Plán stále rovnaký: "Smer nebo, oblaky!" :-)  Popod les sa lesnou cyklotrasou presunieme do Krásnej Hôrky. Zahundreme si nad starou kauzou - ako to, že ešte stále nie je otvorená, a už sa napájame na asfaltové stúpanie do Úhornianskeho sedla (1000 m).  Áno asfalt!! Dáva nám toto stúpanie veľký zmysel, aj keď ideme do terénu hľadať traily. Prekvapivo pokojn�

Podpoliansky kraj – pre bajkera raj. Teda pre takého turistického, nie downhillového. Ale aj taký si tam isto niečo nájde. Zvlášť Bystrická vrchovina je taká poprepletaná cestami, že aj po vyše 30 rokoch tam stále nové miesta objavujem. Aj teraz. Niečo vyšlo, niečo nie, ale celkovo pekný okruh. Aj jazditeľný v podstate na 99%, len niekde bolo treba preniesť cez padnutý strom a asi na dvoch úsekoch sa buď poriadne „kusnúť“, alebo pár metrov potlačiť. Záveprie akože za Veprom v smere od BB, otáčal som to pri vysokej peci na Troch vodách. Cestou tam vi

Pre cestárov z Banskej Bystrice a okolia doslova ikonické stúpanie do sedla k lyžiarskemu stredisku, ale odohrávali sa tu už aj súboje minimálne celoslovenského charakteru v časovke do vrchu. Napríklad MSR v r. 2024. Podklad na cestu hore zodpovedajúci – síce starší a drsný asfalt, ale žiadne diery v ňom obchádzať netreba. Smerom dole je to horšie, to už treba dávať trochu pozor. A nemyslím tým len tú pravú stranu cesty. Proste vo vyššej rýchlosti už tie jamky cítiť. A rýchlosť sa tu dá teda nabrať poriadna, lebo cesta je v podstate rovná, len

Cestou zo Spišskej Novej Vsi cez sedlo Grajnár na Dedinky je pri ceste starý lom. Nedávno v ňom vyrástla turistická atrakcia Obri v Raji aj s nejakou tou infraštruktúrou. Vyhliadka, parkovisko, kaviareň, WC, detské ihrisko. Ideálne na takú kratšiu zastávku pre rodiny s deťmi presúvajúce sa autom niekde zo západu na východ alebo opačne. Deti ktoré nevedia obsedieť v aute budú určite vďačné. Tým, ktorí potrebujú chodiť trošku viac ako ponúka prechádzka na vyhliadku a späť sa ponúka neďaleká miniatrakcia, vyhliadka s miniferatou v kopci oproti. Hlinisko sa

Hoblík nie je len tesársky nástroj na opracovanie dreva. Je to aj názov nenápadného vrcholu v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Pre cezpoľných je asi dosť neznámy, nakoľko leží mimo značiek aj hlavných turistických cieľov, no jeho nezameniteľná silueta púta pozornosť napríklad pred vjazdom do tunela Višňové zo strany Lietavskej Lúčky.  Jeho potenciál pramení na jednej strane z geografickej polohy na dostrel od Žiliny, a na strane druhej z rôznorodosti terénu, ktorý je tvorený strmými zalesnenými úbočiami, aj kolmými vápencovými stenami. Vďaka

Strašné čosi – z brutálneho ultradiktátora El Prezidenteho sa vraj stáva mäkkýš a ľudomil. Kvôli nejakému zanedbateľnému polomu nad Hačavou normálne že preložil a skrátil trať! A dokonca aj infomail dal preložiť do maďarčiny!!! Nechcelo sa mi veľmi tomu veriť, poznáme všetci ten jeho šibalský úsmev. A dobre som spravil - no nedalo mi to a išiel som sa presvedčiť na vlastné oči a nohy. Už klasicky ako hyena bez čísla, ktorá nepohrdne odpadkami z občerstvovačiek. Veď zadarmo nech aj črevá trhá, že? Inak tá Hačava nebola jediná zmena –

Kysuce, Orava – na bajku tam nechodím často, lebo vďaka tej miestnej flyšovej geológii je tam furt blata nadmieru. Lenže už dávno nikto nič negarantuje, že? A zima bez snehu, suchá jar = viac sa tam teraz práši, ako by to čvachtalo. Aj keď traktormi rozryté lesné cesty s megahlbokými koľajami sú tam tiež furt. Ale takto za sucha sa aspoň dajú poobchádzať - presvedčil som sa týždeň dozadu „na vlastné nohy“ ( TU ). Tak som sa odviezol do Varína osobákom a moc som ani trasu neplánoval, lebo tie osobáky chodia každú hodinu, to je super. Len, že nejaké

Kozie chrbty medzi Popradskou a Hornádskou kotlinou sú spájané predovšetkým s najvyšším vrchom Kozím kameňom, ktorý je známy krásnym výhľadom na Vysoké Tatry, rovnako aj na Kráľovu hoľu. Ďalšími známymi lokalitami tu sú Lopušná dolina, Baba pri Svite a Kvetnica pri Poprade. V celej oblasti je len niekoľko značkovaných chodníkov, ktoré zďaleka nepokrývajú potreby domácich, našťastie tí si vedia poradiť aj bez značky. Celá táto lokalita je tak trochu zabudnutá v zákryte okolitých Vysokých a Nízkych Tatier, a tiež Slovenského raja. O jej pripomen