Offenpass - Santa Maria in Munstertal - prvé stúpania na Stelvio - zjazd do Pradu - druhé stúpanie - Stelvio - zjazd po križovatku Val di Dentro nad Bormiom - tretie stúpanie - Umbrailpass - zjazd do Santa Maria - stúpanie na Offenpass. 144km 5017v.m. 10:24 hod. Santa Maria - Umbrail - Stelvio 1363 v.m. Stúpanie zo švajčiarskeho Munstertalu je najpokojnejšiím z troch stúpaní vedúcich na Stelvio. Táto cesta dostala asfaltový koberec pomerne nedávno. Keď som po nej uzatváral jeden z mojich prvých prieskumných výpadov smerom do Livigna ešte počas pôsobenia v Suldene (cc

Piatkový večer v Telgárte: isto boli medzi domácich infiltrovaní nejakí nenápadní „men in black“ a sledovali dianie okolo školy. Lebo toľko mimozemšťanov sa na štart Stíhačky tentokrát zliezlo, ako už dlho nie. A to len o tých všeobecne známych hovorím. V kombinácii s takmer ideálnou predpoveďou počasia sa teda čakali kozmické časy a útok na nie veľmi starý rekord Patrika Milatu (11:24 z r. 2024). A navyše nejako podozrivo veľa ľudí bolo v štartovke, čo teda ozaj nie je obvyklé – tých pomalších vždy odrádza eliminačka na Čertovici. Ak

Parkovisko Podbanské. Z auta na bicykle. Nasleduje 12 km Tichou dolinou, kľudne by sa mohla volať aj Tichá dlhá dolina. Bajky zamykáme pri moste rovno na odbočke na Kasprov vrch. Oproti ide chlap, sám, Poliak. Pýta sa, ako sa dostane do civilizácie. Odpovedám, že najlepšie bude sa vrátiť naspäť, odkiaľ prišiel: na Kasprovy. "Nedam rade!" znie odpoveď, rozhoduje sa radšej ísť na Podbanské... Peši. Nuž, krútiac hlavou začíname stúpať chodníčkom hore. Medvedie značky sú tu na každom rohu, rovnako ako aj v doline na ceste. Už sme si ich ani nevšímal

Týždeň po pekelnej MF100 behanie nohám ešte nechutí, ale na bajku už to trochu ide. Chce to niečo ľahké, poteší ochladenie po tých horúčavách a aj mierny západný vietor. Tomu prispôsobujem plánovanie a z vlaku sa vykladám v Predmieri – začnem cez jeho časť Podháj, v martinskej časti Podháj skončím. Medzi tým Súľovské vrchy (poriadne dlho som tu na bajku nebol), prekrižovanie Rajeckej doliny a z Kuneradu preskok cez malofatranský hrebeň v sedle Maríková. Aj gravel by to dal, ale ako furt hovorím – som rád za pohodlie celopéra. V prvej polov

Kniha Lezecká vášeň je autobiografickým dielom Igora Kollera, jednej z najvýznamnejších postáv slovenského a československého horolezectva posledných 50 rokov. Autor začal s lezením v polovici 60-tych rokov minulého storočia v okolí Zvolena, kde vyrastal a žil až do skončenia štúdií na gymnáziu. Na Slovensku, ale aj vo svete, je len málo horolezcov, ktorý sa tak dlho a na takej vysokej úrovni venujú lezeniu a alpinizmu. A v naozaj širokom zábere, od rekreačnej úrovne až po výkony svetového formátu, od boulderingu a malých skaliek až po najväčšie steny

Môže kto chce čo chce hovoriť, MF100 považujem za najnáročnejšie ultra na Slovensku, aj keď tento rok mu statočne konkuruje napríklad komunitná Oravská Ultra Výzva . Parametre sú jedna vec (COROSy namerali 105 km / 7200 v. m), ale hlavne vieme, čo dokáže vystrájať počasie koncom júna. A teraz sa teda predviedlo tak, ako ešte pri žiadnom z doterajších ročníkov. Vrcholiaca vlna horúčav s maximom takmer na 40 stupňoch? Ideál na behanie! Preto som v piatok večer odchádzal do Terchovej čo najneskôr a s takým rešpektom, ako ešte nikdy. Rešpekt podporený

Po aprílovej suchote konečne prišiel front – a poriadne zvlnený, vraj nepredpovedateľný vo svojom pohybe a lokálnych prejavoch. Ale nechal som sa vylákať zo suchého pelechu, veď vraj má len ráno pomrholiť a potom bez zrážok až do večera. To medzi Zvolenom a Dobrou Nivou, kam sme sa chystali poobzerať chodníky a cesty v Lomnianskej vrchovine, západnej časti Javoria. Aktívna matka nemá voľno hocikedy, tak bez ohľadu na počasie musí vyraziť. Len potrebuje vraj rozháňača medveďov. Na inak jednoduchej trase Zvolen – Kráľová – Gavurky - Dobrá Niva –

Mal byť o polovicu dlhší a o týždeň skôr, no to som ešte skapínal s boľavou hlavou a nejakou virózou. Celý pracovný týždeň rovnako tak. Ale keď hlava v piatok dobolela, hneď začala vymýšľať pre telo program na víkend. Že keď na tú MF100 už moc nenatrénuje, aspoň sa aklimatizuje – jednak na tie trópy, ktoré akurát prišli, jednak na HOKY , ktoré už som dlhšie nemal obuté, lebo si ich šetrím na stovky. No a prečo si nedať ako prvú stovku v sezóne hneď tú najťažšiu? Bude sranda tak či tak, pretože tento posledný seriózny tréning bol

Dolina Bystrô, ktorá na severe Veľkej Fatry ústi do Váhu medzi Švošovom a Hrboltovou, nie je zdola veľmi navštevovaná. Vedie ňou síce žltá značka, ale prístup k nej je len z mega rušnej hlavnej, zastávky verejnej dopravy sú ďaleko. Tak sme využili, že sme sa taja nazbierali, naskákali sme do auta a pohodlne to odparkovali pod horárňou v ústí, pred zákazom vjazdu. Program bol jednoduchý: priamo na juh cez Maďarovo, popod Šiprúň, cez Smrekovicu k útulni Limba pod Rakytovom. Tam občerstvovačka a rovnako nazad, možno s malými vylepšeniami a odbočenia

Poprad 8.6.2026 ráno, 6:28 štartujem. Je teplo, čo je príjemné. Predošlé roky ma potrápil ranný chlad. Dobre známou trasou cez Kvetnicu a Kozie chrbty sa dostanem do Podleska. Glackou cestou prefičím Slovenský drevorubačský raj až do Stratenej. Po asfalte vyšliapem na Dobšinský kopec a tu sa už napájam na legendárnu červenú SNPéčku. K akcii som sa dostal kalendárne pomerne neskoro. Síce sú už dlhšie dni, ale je poznať, že aj pŕhľava, lopúchy a kadejaké iné zelené buriny povyrastali do poriadnej výšky. Nielen pre toto mám ale kompresné návleky Karpos

Až na výnimky nie veľmi technicky náročná bajkovačka medzi Zvolenom, Dobrou Nivou a Kráľovou, na západe pohoria Javorie. Asi na 50 kilometroch bolo všetko – single, šotliny, trávy, hliny aj asfalty. Chrtenie aj technika. Konečne som vyskúšal Zvolensko – môťovské singletraily a konečne som navštívil miestne „UFO“ medzi Sásou a Dobrou Nivou, ale najmä vzácny a krásny pasienkový riedkoles Gavurky. A konečne komplet „v krátkom“, lebo pár dní pred koncom mája sa k nám začalo valiť leto. Po dažďoch, ktoré pred pár dňami priniesli „traja zmr

Na nenáročnú jarnú prechádzku tak akurát, na pobehanie pre niekoho aj krátke. Ale dobre padol okruh po luhoch a hájoch v tesnom zázemí metropoly východu - deň po Ultra Krase, na vytrasenie a rozhýbanie stuhnutých nôh a vlastne celého človeka. Na to, že blízko mesta, všade samá zver z kríkov trčala, no len máloktorá aj taká ozajstná. Ale o tom potom. Niečo cez 20 kilákov to malo, so začiatkom v Čermeľskej doline a koncom na Hradovej – záznam som spustil za poslednými domami a vypol pri prvých. V podstate to bolo jednoduché – cez náučný chodn�

Hneď na začiatku treba povedať, že sú výborné, až na nepočetné výnimky na tých ozaj najbočnejších cestách. V ostatných rokoch samosprávny kraj veľa okresiek poopravoval aj v tomto regióne, tak teraz radosť jazdiť. A čo je najlepšie – v nedeľu premávka takmer nulová. Lenže sa tam treba dostať, a pretože vlaky zo Zvolena smerom na Šahy od decembra 2025 zase nechodia, nastala ráno svižná, povinná časovka na 13 km do Dobrej Nivy. Tam to síce ešte nie je planina, ale práve tam som odbočil na okresku do Sásy – po hrubom asfalte a hneď aj do prvého

Stezka Českem je nekomerčný projekt skupiny nadšencov a Klubu českých turistov, ktorí sa rozhodli prepojiť sieť už existujúcich značených turistických trás pozdĺž hranice ČR do jednej logickej linky. Vznikla tak ucelená diaľková trasa, ktorá spája východnú hranicu s tou západnou cez všetky dostupné pohoria a kopec zaujímavých miest (viac info TU ). Existuje severná a južná trasa. A súčasťou tej severnej je aj naša trasa hrebeňom Rychlebských hôr: sedlo Peklo - Kovadlina - Klínový - Smrk - Klín – Ramzová. 11,5 km, 480 v. m. Že Stezka Českem

Natiahol som takú kľukatú mtb-čiaru z Partizánskeho do Handlovej - niečo cez 80 km to vyšlo, gpx je tu hore a mapa dole. Keby to bola jedna označená cyklotrasa, mohla by sa volať napríklad PeHa. Ale len v prvej tretine som skombinoval tých trás aj neznačených ciest a chodníkov viac. Handlová sa mi na smerovníku ukázala prvý raz nad Oslanmi, že ešte 50 km. Odtiaľ som už moc neimprovizoval, lebo som predtým nemal veľa času na dôkladné plánovanie, tak som sa už pripol k tej modrej cyklotrase (2308 – Bojnický cyklookruh) a neriešil som vyhýbanie sa asfaltu