Piz Bernina so svojím výstupom cez Biancograt patrí medzi najobľúbenejšie výstupy Východných Álp. Krásny, ale náročný hrebeňový výstup na jedinú východnú štvortisícovku je preto každoročne vyhľadávaný množstvom ľudí tej najrôznejšej výkonnosti. Ako vyzerá nástup na Biancograt, to som sa vybral obzrieť aj preto, lebo toto extrémne teplé leto je časom veľkých zmien v ľadovcových oblastiach Álp. Nešťastie na Marmolade, uzatvorené výstupové trasy na Matterhorn a Mont Blanc sú len nevyhnutným dôsledkom zmien, ktoré sa dejú stále rýchlejšie.

Keď už tu máme ostatné bajkpozitívne výšľapy na chaty malofatranské, to treba skompletizovať. Aj preto, lebo tento výjazd je špeciálny, aspoň pre tých, ktorí ho nepoznajú (gpx je preto tu hore). A aj preto ten názov – lebo „direttissima“ je síce ako cyklotrasa vyznačená (zelená 5442, priamo Hradskou dolinou popod Starhrad, v mapke tá fialová čiara), ale tade chodia len masochisti a podmienok neznalí. Hlavne vo vrchnej časti je cesta síce široká, ale brutálne strmá a najmä vystlaná voľnými kameňmi. Pri tejto kombinácii treba mať sakra silné nohy

Horám medzi Livignom, Tiránom a Bormiom sa hovorí aj Livigno Alps. O výletoch na okolité kopce som už písal viackrát, reporty nájdete pod článkom, teraz sa pozrieme na to najideálnejšie východisko do územia nazývaného Terra Magnifica. Áno tak sa tomuto kútu hovorí aj oficiáne, minimálne na značkách a tabuľkách tak píšu. Bolo to len niekedy pred pár rokmi, čo sekcia CAI Bormio zrekonštruovala staré útočište a prestavala ho na novú modernú chatu s elektrickým prúdom a vodou. Ku chate, ktorej meno Federico Valgoi pripomína nadšeného alpinistu, ktorý zah

Sme sa tak bavili v cieli: bolo vlastne niekedy na Ultra Fatre normálne počasie? Lebo tu keď neleje a neblýska sa, tak oskar vypráža alebo dusno dusí. No ale čo chceme na vrchole leta, že? Inak tento siedmy ročník začal veľmi podobne ako vlaňajší – strachom z predpovedí. Zase sa valil front, a že bude pršať, to bolo viac než isté. Či sa bude aj blýskať, až také jasné nebolo, ale že sa toho orgovia aj účastníci boja, bolo jasné z tých prestrašených pohľadov, ktoré sa na mňa obracali pri fotení pred štartom: „To ty? Fuj, už som si myslel, že b�

Polohou stredná z trojice malofatranských chát z turčianskej strany, takisto obľúbená nielen medzi pešími, ale aj kolesovými výšľapistami. Máme tu na Vetromagu síce o nej už niečo (aj bajkové), aj tá cesta hore je viac – menej jasná, ale tak pre istotu... A pre skompletovanie trilógie. Zvyšné dva diely (Hole a Chleb) sú v odkazoch dole pod textom. A ako sa to všetko (a ešte niečo navyše) dá spojiť do jedného výjazdu, to ukazuje Imroman TU . Výjazd na bajku „na Maguru“ je z tých troch najkratší a asi aj najpríjemnejší – podľa Stravy 11,5

Prológ: Mal som to šťastie sa s ním už predtým stretnúť. Parkovisko pod Diavolezzou, akurát sa chalani chystali na prebehnutie Berniny.  Mladý chalan práve končiaci výšku. Zdanie ale môže klamať, napriek veku tých hodín na horách má na svoj vek odtočených už spústu. Tá správa koncom marca bola taká zvláštna, ani nie neuveriteľná ale skôr nepochopiteľná. Gipsyho prechod, nonstop, sám, bez akejkoľvek podpory, v neuveriteľnom čase. Matěj sám napísal report, ktorý mnohé vysvetluje. (odklik pod článkom) Bolo potrebné, aby sa to trochu uležal

Strážovské vrchy sú vždy vďačným turistickým cieľom. Väčšina turistov tiahne do najznámejších lokalít ako Vápeč, Strážov alebo Maníny. No občas to chce zmenu! Niečo nové, neokukané a rovnako výhľadové. O skalné vyhliadky tu núdzu nemajú, stačí si len správne vybrať. Do môjho užšieho výberu sa dostali hneď štyri: Sokol, Vlčinec, Slopský vrch a Omšenská Baba. A to najmä preto, že sú pre mňa relatívne neznáme a dajú sa spojiť do jednej logickej línie. Tak poďme na to! Túru začínam v Ilave. Čaká ma asi polhodinový nezáživný pre

              Letná dovolenka pri mori s rodinou predstavuje pre mňa predovšetkým leňošenie na pláži, kúpanie a po večeroch nejaké to pivečko. Keď je však človek aj mtb nadšenec a rád sa pozrie zblízka na hory, ktoré obzerá z nafukovačky z hladiny, tak bajk patrí k plavkám a sandálom k povinnej výbave, ktorú je nutné zobrať so sebou.                Keďže však sa stále jedná o rodinné dovolenky a na krasových pláňach býva v pokročilú dennú hodinu pekelná horúčava, ideálnym časom na výjazd sú ranné hodiny a 

Nemýliť si s režimom OTP, aj keď očkovaní, testovaní a prekonaní boli všetci účastníci zájazdu. Táto Stíhačka bola protestná, protismerná a polovičná.  Protestná preto, lebo ako vieme, oficiálna Stíhačka bola tento rok zrušená. Vďaka jednej fanatickej ženskej a jej pošahanému o.z. Nufia. Lebo áno, verejná kontrola, konštruktívna kritika a fundované námietky zo strany verejnosti sú v demokracii bežné a aj potrebné. No ak si niekto lieči svoje komplexy tým, že škodí ostatným a ešte na to zneužíva zákony (ktoré žiaľ tiež nemáme doko

Sme znovu na severovýchode Turca, na úpätí Veľkej Fatry, v ústí Kantorskej doliny na okraji Turčianskej Štiavničky, pri altánku s minerálkou oproti révayovskému parku. V predošlom článku (odkaz dole) sme tu končili jednosmernú prechádzku zo Sklabinského Podzámku cez Katovu skalu, teraz miestne značenie (tie oranžové štvorčeky) využijeme naplno a okruhom obídeme všetky tunajšie pozoruhodnosti – teda Teplické serpentíny, Katovu skalu, Sklabinský hrad aj stáročné lipy pod ním. Je to tak na pár hodín pohodovej prechádzky, alebo na vychodenie nedeľn�

Tatranský Ganek (2461 m) je jedným z tých významnejších tatranských vrcholov. Kedysi bol môžno populárnejší, hlavne medzi horolezcami, ale o to je to teraz vďačnejší tajný tip. Meno Ganek medzi lezcami spopularizovala hlavne známa Galéria Ganku, ktorá je z lezeckého hľadiska jednou z najvýznamnejších tatranských stien s množstvom ťažkých ciest. Rovnaký rešpekt si medzi lezcami vyslúžila SV stena Ganku, spadajúca prudko do Kačacej doliny. Liezť na Ganek sa dá aj zo západu z Rumanovej dolinky, odtiaľto je známa napríklad cesta Puškášovým pilierom ob

Kedysi som si povedal, že reporty už budem písať iba zo stoviek, no posledné dva víkendy som strávil na dvoch síce kratších ale o to výživnejších pretekoch. Dokopy to bolo niečo okolo 110 kilometrov a 7000 metrov prevýšenia, tak o tom sa už snáď oplatí niečo málo napísať. Nabehané som toho nemal veľa, no viac mi robilo starosti to prevýšenie. Ale veď všetci vieme, že najlepšie sa trénuje na pretekoch, tak prečo sa nerozbiť?! :) Ako prvá ma čakala Strečianska mašľa ( STRAVA ), ktorá sa týmto rokom prvý krát zaradila do Slovak Ultra Trail ligy,

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku. Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi nie

Po roku pauzy kvôli „pliage“ sa najnáročnejšia (alebo najprevýšenejšia) slovenská stovka znovu prebrala k životu - a ako je u nej zvykom, dosť sa toho za ten čas pomenilo. Čo je ale najzaujímavejšie, takmer vôbec sa nezmenila trať, a aj tú maličičkú zmenu na konci nezapríčinili špekulácie a optimalizácie organizátorov – a to už je čo povedať! Ubudla vlastne len cieľová strminka. Chata Veronika totiž už neexistuje, namiesto nej sú tam rozostavané dajaké apartmány či čo.  Takže v podstate bola trať ukrátená o výškové aj dĺžkové metr

Máme tu na Vetromagu už direttisimu na Hole aj na Kľačiansku Maguru (odkazy dole pod textom a podrobnejšie na MTBIKERi TU ) a kto je frajer, môže si to dať všetko na jeden šup ako Imroman nejako takto . Tak do tretice všetko najťažšie. Lebo z troch známych turčianskych výjazdov k horským chatám v Malej Fatre je práve tento najnáročnejší. Ani nie tak kvôli sklonu (ten je na celej dĺžke cesty väčšinou príjemný), ale kvôli poriadnej hrboľatosti. A tých 14,5 km zdola od hlavnej (alebo 10 od Zajacovej) je tiež pekné, výživné číslo, hoci dosť podobn