Táto zima v Engadine je zatiaľ na sneh skromná a sneh chýba, samozrejme o to viac je potom krásnych slnečných dní. Kvôli obmedzeným možnostiam vyrážam opäť z Julierpassu do doliny Agnel. Prašan, ktorý tu bol pri minulej návšteve sa zmenil na ufúkanú dosku, pri lyžovaní s prebárajúcou sa kôrou. Čiže lyžiarsky pôžitok dnes moc nebude a tak si dám aspoň lyžiarsku turistiku. Prechádzam celou dolinou až do rovnomenného sedla Agnel. Tadiaľto sa chodí aj na chatu Jenatsch ktorá je ale ešte o tomto čase zatvorená. Napriek slabším snehovým podmienkam sedlo

Známu bralnatú dominantu na sútoku Oravy a Váhu sme tu na Vetromagu už mali viackrát: aj v takmer básnickom podaní, aj v realisticky predvianočnom, odmäkovom (odkazy sú nižšie). Tak teraz zase inak, aj keď na výhľady sa ani tentokrát netešte. Ale aby bola aspoň nejaká zmena, išli sme opačne ako obvykle  - najprv na Podšíp a odtiaľ strmo hore ku krížu na Zadnom Šípe. Naivne som si totiž myslel, že tade bude chodník lepšie vyšliapaný ako z druhej strany, od Žaškovského sedla. Nebol vôbec, tak to bola celkom sranda a parádny silovo-vytrvalostný trén

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani

Rozmlátené kúpele v Korytnici po výdatnom snežení zavalené bielou masou, našťastie cesta až po otočku autobusu čerstvo prehrnutá a aj parkovisko pre pár áut upratané - v duchu ďakujeme domácim. A skáčeme do lyží hneď tam pri rampe a ešte viac sa tešíme, keď vidíme, že stopa po modrej značke smerom do Hiadeľského sedla je predupaná. Zato ale fest hlboko, miestami skoro po kolená koľaj. Tak ju s vďakou a piesňou na perách leštíme – najskôr pomedzi hororové kulisy zvyškov kúpeľných domov, potom krásnym, zasneženým lesom, v ústrety nepozn

Švajčiarsko - Horný Engadin - Pontresina - Berninapass - 5.1.2023 Štartujem z parkoviska pri dolnej stanici lanovky na Lagalb. Najprv ma čaká stúpanie z Val Minor smerom Piz Alv rovnakoa ko pre dpár dňami, nepokračujem ale na vrchol ale prehupnem sa cez hrebeň a traverzujem masív Piz Minor s následným zjazdom do Val d aFain. Tu prei salaši prechádzam po mostíku cez potok a nalepujem pásy. Pri nedávnej túre na Piz Alv som si totiž všimol stopy vedúce na pre mňa neznámy vrchol na druhej strane doliny. Až pri podrobnejšom prieskume mapy som našiel jeho meno: Piz Chan

V tejto lavínovej štvorke bolo treba bezpečné miesta sobotných chlpatých radovánok voliť. Ale zase nie moc vysoko, lebo mraky, ani nie moc nízko, lebo tam furt snehu niet. Tak zas voľba padla na istotu – pasienky veľkofatranské. Pred týždňom sa na nich ešte mohli ovce pásť, teraz tam leží pol metra (aj viac) čerstvého, bieleho, bez základu samozrejme. Takto sa klimatická zmena prejavuje, ak by niekto ešte nevedel – čoraz väčšími extrémami. Pre istotu, aj keď to asi málokoho zaujíma (lebo kto chce na lyže, musí autom): chodník z Rybárpoľa do Hrabova

Z pohľadu skialpových možností Horného Engadinu je oblasť Julierpassu len taká kvapka v mori, ale napriek tomu je (vzhľadom na svoje špecifiká) veľmi dôležitá. Začiatok tejto zimy milovníkov snehu veľmi nepotešil, hovorí sa dokonca o negatívnych rekordoch. Sneženie v posledných dňoch situáciu ale zlepšilo, a tak sa dnes pozrieme ako to vyzerá priamo na Julierpasse. Budem nosiť drevo do lesa, keď začnem vysvetlovaním, že najväčšou výhodou Julierpassu je nastúpanie drahocenných výškových metrov v aute, zaparkovanie na niektorom z upravovaných parkovísk

Po pár týždňoch snehovej mizérie a jedinom biednom snežení sa samozrejme stále nedá moc vyberať, kam sa vybrať „na chlpato“, a ešte ak je človek odkázaný na spoje. Žiarska dolina je v tomto betónová istota, v stredu či vo štvrtok tam navyše „testeri“ pospúšťali nestabilné snehy z hrebeňa (Vďaka im, obetavým hrdinom!), tak už je tam aj bezpečno a na dojazdoch pod žľabmi menej kameňov trčí. V sobotu 14.1. sa dalo už z parkoviska, keby sa niekto pýtal... Z toho pri chate. Zdola by sa dalo do lyží opatrne skočiť niekde na treťom kilometri (

František (Fraňo) Madva (1786 - 1852) bol rímskokatolícky kňaz a národovec, ktorého veľkou záľubou boli botanika, bylinkárstvo a medicína - a poslaním pomoc chorým, preto sa stal známy a uznávaný ako veľmi úspešný ľudový liečiteľ. Jeho poslednými pôsobiskami boli fary na Hornej Nitre a okolité hory a lúky boli preňho veľkou inšpiráciou aj zdrojom liečivých rastlín. V Nitrianskych Sučanoch zomrel a tam je aj pochovaný, predtým pôsobil na fare v Nitrianskom Rudne. Preto práve medzi týmito dvoma dedinami vedie náučný chodník, po ňom pomenovan

Pri pohľade z mesta na sever je masív Panského dielu (1100 m) jednoznačnou dominantou okolia, aj vďaka vysielačom na jeho holej hlave. Jeho menší susedia Horný diel na západe (alebo Varta či Baranovo, 995 m) a Selčiansky diel na východe (934 m) sú na temene rovnako odlesnené, takže tiež ponúkajú parádne rozhľady, a tiež sú jednoducho a po pohodlných cestách dostupné – väčšina ľudí využíva ako začiatok prechádzky parkoviská v lyžiarskom stredisku Šachtičky. Kto sa chce prejsť viac do kopca, ide z juhu. Keďže sme tentokrát boli autom, odparkova

Švajčiarsko - Berninské Alpy - Engadin - Pontresina Východiskom na túto túru je parkovisko pri dolnej stanici lanovky na Lagalb. Nájdete ho pri ceste z Pontresiny na Berninapass, ktorá je celoročne udržiavaná. Lagalb je kopec oproti Diavolezze. Je to stredisko s jednou lanovkou, v prípade dobrých snehových podmienok sú tu tri varianty zjazdovky a množstvo voľného terénu k tomu. Poobede sa sem presúvajú lyžiari z Diavolezzy, lebo vtedy tu naplno svieti slnko, zatiaľ čo zjazdovka z nej už je v tieni. Priamo z vrcholu Lagalbu má človek ako na dlani Piz Alv - kopec opr

Ako na nový rok, tak po celý rok? No, dúfam, že len čiastočne. Lebo počasie krásne a pobyt/pohyb na čerstvom vzduchu a na chlpato tiež môže byť, isteže. Len ten „prílev tropického vzduchu“ s teplotami na tričko aj hore na hrebeni a nebývalá snehová mizéria evokovali skôr prvý apríl ako prvý január. Ale čo navyberáme, sami si za to môžeme... Tak aspoň krátky, jarný, novoročný pohľad na južné svahy Chopku a Derešov - možno budú budúce generácie závidieť, aké sme tu mali kedysi krásne, zasnežené zimy. Kto prv príde, menej platí, takže n

Ako sme si všetci minulý rok želali (pri netradičnom, „anticovidovom“ intervalovom štarte), tak sa to našťastie aj splnilo - takže najstarší a najdlhší slovenský silvestrovský beh vstúpil do ďalšej svojej štyridsiatky už konečne normálne, a dokonca s parádnou účasťou asi 160 bežcov. Vraj aj z väčších diaľok, ako je obvyklé, sa ľudkovia nahlasovali. A veľká väčšina z nich vopred – čo hlavne „Pana pšecedu“ isto hrialo pri srdci, lebo konečne vopred vedel, koľko bagetiek má ponatierať a koľko čaju navariť. Na druhej strane, možno n

Taký pekný názov to má, že „vianočná singularita“. Ale prečo sa to hnusné, depresívne, upršané, sychravé a kadejako inak nepríjemné počasie musí vyskytnúť vždy potom, ako napadne trochu snehu? Samozrejme už podľa názvu najradšej príde just vtedy, keď sú dni najkratšie, aby bola tma aj napoludnie (štatisticky sedem z desiatich rokov je to tak). A s ním aj chrípky, ako tento rok. Šťastné a usoplené, hehehe... Takže keď hneď na prvý sviatok vianočný konečne a dočasne vykuklo slnko (aj to len na kopcoch), od vianočných koláčov rozkysnuté a�

Ďalší nenápaný, ale veľmi vďačný tip na krátke, ale pekné jesenné slnečné dni. Pri vstupe do Demänovskej doliny po pravej strane minieme odbočku do Pavčinej Lehoty, a vzápätí odbočujeme vľavo. Parkujeme na prvom parkovisku hneď pri ceste vpravo. Peši vyrážame popri dvoch reštauráciách a hoteli staršieho typu, prechádzame skratkou cez už prázdny kempig Bystrina a napojíme sa na žltú značku. Logicky vedúce serpentíny, pomocou ktorých naberáme výšku, nám dávajú tušiť, že aj tento chodík pamätá lepšie časy budovania turistických chodníkov.