Každý ŠIESTY človek na svete vraj žije so zdravotným znevýhodnením. Mnohých nevidíme, mnohí z nich sa boria so svojimi problémami doslova tak, ako keby kráčali „z blata do kaluže“. A štát na riešenie ich problémov často nestačí, alebo priamo zlyháva. Toto sa aspoň trochu snaží zmierniť partia aktívnych ľudí z Košíc okolo poriadne aktívneho Bela Špišáka. Toho poznáme tu na Vetromagu najmä ako organizátora ultrabehov, ale čo všetko okrem toho má „na svedomí“, to by sem nevošlo. Takže teraz aj toto: vymysleli spo

Vodná nádrž Nosice je najstaršou priehradou na rieke Váh. Vybudovaná bola v 50-tych rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska. Je súčasťou tzv. Vážskej kaskády a slúži na vyrovnávanie prietokov Váhu, výrobu elektrickej energie, ochranu pred povodňami, oddych a rybárstvo (viac TU ). Okrem celospoločenského významu má aj výrazný krajinotvorný a oblasti medzi Púchovom a Považskou Bystricou prepožičiava charakteristický vzhľad. Tie najkrajšie vyhliadky na ňu ponúka najmä žltá turisti

"A neuveriteľné sa stalo skutočnosťou...", písal vo svojich poviedkach Bohumíl Hrabal. Neuveritelné už pár dní zažívajú cestní cyklisti na najdlhšom a najvyššom asfaltovom stúpaní na Slovensku. Cesta na Kráľovu hoľu je už komplet vyasfaltovaná luxusným, hladkým povrchom, robotníci len dokončujú zábradlia na hornom úseku nad chatou. Slovenský Mont Ventoux, Veterná hora, ako s obľubou vravieva generálny riaditeľ pretekov Okolo Slovenska a prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara. Od rieky Hron v 778 m n.m. po vrchol Kráľovej hole vo výške

...lebo asfaltov rôzneho veku a kvality je tam teda požehnane, na tých lesných cestách. Miestni tam asi veľmi radi asfaltujú lesy. Na druhej strane ale – mohli tam naťahať popod hrebene Oravskej Magury kilometre cyklotrás, po ktorých sa netechnickým cykloturistom pohodlne vozí. Aj preto kratší úvod hore z Kubína a trochu dlhší záver nazad do Kubína boli v rámci týchto sľučiek, ako ich mapa ukazuje, najkrajšie – viedli cez lúky s bohatými výhľadmi, po trávnatých, hlinených a šotolinových cestách. Zvyšok som dupal

Neďaleko Gelnice sa nachádza oblasť bývalých klimatických kúpelov Turzovské jazerá. Kedysi dávno ešte za čias monarchie toto miesto objavila uhorská šlachta, vybudovali tu komplex budov, ktoré slúžili na rekreáciu a klimatické kúpeľné procedúry. Okolité husté ihličnaté lesy ponúkali čistý vzduch a možnosti na prechádzky v peknom prírodnom prostredí. Turzovské jazero ukryté v hlbokom ihličnatom lese ponúka aj dnes dobré možnosti na kúpanie. Menšie spodné jazero slúži skôr ako rybník. Kedysi v okolí bola rozsiahla banská činnosť a tieto jaze

Veľkofatranské doliny na turčianskej strane sú poriadne dlhé, dostatočne známe a vedú nimi aj frekventované cyklotrasy. Teraz ma však zaujímalo, ktoré sa dajú poprepájať tak, aby som nemusel schádzať až dole do podhoria. Online Mapy.com pomohli, aj tie lesnícke a Heatmaps na Strave Vychádzalo mi to tak, že z Necpalskej doliny na juhu sa traverzami prepracujem cez Beliansku, Jasenskú, Sklabinskú a Kantorskú do Podhradia na severe. Lesných ciest niekde aj na výber, niekde to naopak nevyšlo ako som plánoval, no nakoniec som s malými úpravami pôvodného plánu �

Keď chceš natočiť nejaké seriózne kilometre, ale nechce sa ti ďaleko z domu chodiť... Ale zas aby si sa nevrtel okolo domu ako osa na cukríku, musí to mať nejakú myšlienku. Tak som sa zamyslel: do Turca sa dá po asfalte dostať zo šiestich smerov. Cez Strečno, Šútovo, Šturec, Kremnické Bane, Vyšehrad a Vrícko. Čo keby som do každej z tých „brán“ len nakukol a vrátil sa? Tak som začal klikať a naklikal som 200 km – ideál! Keď už behať nemôžem, aspoň takéto malé cykloultra si dám – veď čo s voľnou sobotou? A malo to aj iné výhody – ne

Spojenie mora a skál priťahuje lezcov od nepamäti. Popoliezanie na drsnom prímorskom vápenci s kulisou škriekajúcich čajok a soľou nasýteného vzduchu, prekladané relaxom v osviežujúcich vlnách. Existuje veľa lokalít zvučných mien, ktoré sa navzájom predbiehajú v atraktívnosti, veľkosti aj návštevnosti. Tento článok však bude o jednej, ktorá až taká známa nie je. Ak počas pobytu v Chorvátsku zatúžite po niečom oddychovom, komornom, vhodnom skôr len na krátku zastávku počas dlhej cesty alebo „fakultatívny výlet“ cez dovolenku v niektorom z�

Veľká Fatra z turčianskej strany, lesné masívy medzi dvoma dlhými, známymi dolinami, pod Fiškálovou (1043 m) a Hradišťom (891 m). Hej, je to národný park, mimo turistických značiek ani na krok, že? Ale obrovské rúbaniská, vynovené lesné cesty, posed na každej čistinke a traktor za každou zákrutou, to je v pohode. Takže výčitky žiadne, namotal som si tam pár pekných okruhov a rovno hovorím, že v tomto smere jazdy je to lepšie, lebo opačne by boli niektoré stúpania dosť nepríjemné. Takto bolo v podstate trochu strmšie len jedno, aj to krátke. Inak

Cencenighe sa na pár nocí stáva naším útočiskom v Dolomitoch. Zastrčená dedinka na polceste medzi mestami Agordo a Alleghe a horskými velikánmi Civetta a Vezzana. Na prvý pohľad ničím zaujímavá, po sezóne ospalá. A predsa má čo ponúknuť: napríklad nenápadnú ferratku Fiamme Gialle (C/D) v západnej stene nenápadného kopca Palazza Alta (2255m), týčiaceho sa priamo nad dedinou. Chýba tomu síce cveng dolomitských TOP destinácií, ale nemáme predsudky - najväčšie prekvapenia predsa prichádzajú, keď ich najmenej očakávame. Nástup na túru sa nachádz

Svätá Anna – chladno zrána, tak trochu klepem kosu cestou z Považskej Bystrice do Udiče, v poriadne chladných tieňoch popri Váhu. V Udiči odbočka doprava, preč z hlavnej, už je dobre, slnko sprava. Skorší začiatok je nutný, aby som doma potom stihol pozrieť finále kráľovskej etapy na Tour. Teraz je ale zámer iný: vyštverať sa hore Maríkovskou dolinou čo najvyššie a cestou nazad vyskúšať pokiaľ možno všetky odbočky k osadám v bočných dolinách – kam ma až cesty pustia. Lebo len nedávno tam vraj boli kadejaké nové asfalty naťahané, ako miest

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dolina. Krásna, divoká, so strmými zalesnenými svahmi, a výraznými skalnými vežami. S exponovanými vyhliadkami a úzkym chodníčkom s miliónom schodov medzi nimi. S chladivým potôčkom a množstvom zveri. Proste horský raj! Tá dolina sa nazýva Obšívanka a je súčasťou národného parku Malá Fatra. Samotný prechod Obšívankou po turistickom chodníku je exkluzívnym zážitkom. Rozbúši srdce, precvičí pľúca, premaže kolená, uspokojí dušu. A najmä poteší pohľadom na početné skalné monumenty, ktorým v ústí doli

Časovo nenáročný okruh (asi 15 km a štyri hodiny) na južných svahoch Javorníkov ponad Divinu a Svederník, v podstate obchvat doliny Marčeckého potoka.  Napriek tomu, že dosť mimo značiek, orientačne tiež nenáročný, samé lesné cesty, občas dáke lúky. Na chodenie tiež pohoda (780 výškových), aj keď je tam pár poriadne strmých úsekov smerom hore aj dole. Ideálna prechádzka takto na popoludnie až podvečer ako v našom prípade, keď klesajúce slnko čoraz lepšie osvetľuje kotlinu medzi Bytčou a Žilinou a najmä panorámy smerom na juh až východ, kto

Offenpass - Santa Maria in Munstertal - prvé stúpania na Stelvio - zjazd do Pradu - druhé stúpanie - Stelvio - zjazd po križovatku Val di Dentro nad Bormiom - tretie stúpanie - Umbrailpass - zjazd do Santa Maria - stúpanie na Offenpass. 144km 5017v.m. 10:24 hod. Santa Maria - Umbrail - Stelvio 1363 v.m. Stúpanie zo švajčiarskeho Munstertalu je najpokojnejšiím z troch stúpaní vedúcich na Stelvio. Táto cesta dostala asfaltový koberec pomerne nedávno. Keď som po nej uzatváral jeden z mojich prvých prieskumných výpadov smerom do Livigna ešte počas pôsobenia v Suldene (cc

Piatkový večer v Telgárte: isto boli medzi domácich infiltrovaní nejakí nenápadní „men in black“ a sledovali dianie okolo školy. Lebo toľko mimozemšťanov sa na štart Stíhačky tentokrát zliezlo, ako už dlho nie. A to len o tých všeobecne známych hovorím. V kombinácii s takmer ideálnou predpoveďou počasia sa teda čakali kozmické časy a útok na nie veľmi starý rekord Patrika Milatu (11:24 z r. 2024). A navyše nejako podozrivo veľa ľudí bolo v štartovke, čo teda ozaj nie je obvyklé – tých pomalších vždy odrádza eliminačka na Čertovici. Ak