Po snehových suchotách konečne začal po polovici januára poletovať sneh. Ale doslova, že len poletoval, akoby ani nepadal. Zato z piatka na sobotu som bol až prekvapený, koľko ho padlo. Asi ho unavilo to poletovanie. Ale nad lesom poriadne dulo, tak radšej do lesa som sa nasmeroval. Po fejsbúkoch padali otázky, či sa dá na Malino Brdo už z Hrabova na lyžiach, tak voľba bola jasná. Už na stanici v Rybárpoli krásna, čerstvá, biela zima, chodník lesom sa tiež tváril, že by sa dalo na pásoch, ale to bola len zákerná pretvárka. Všetko to páperie napadalo na hol

,,Základným zmyslom každého odchodu je návrat. Návrat na miesta, kde som doma, kde sa cítim najlepšie. Aké teda je Slovinsko? Pre mňa je Slovinsko ako návrat domov.“ Už dávno som prestala počítať, koľkýkrát som tu. Taktiež som prestala s plánovaním túr. Príroda žije svojim vlastným životom a učí nás rešpektovať to a prispôsobiť sa.  A niekedy, keď sme bez očakávaní, bývame najviac prekvapení. Na konci septembra sa nám podarilo byť pár dní v správnom čase na správnom mieste. Nasledujúci článok môže slúžiť aj ako tip na predĺžený

Toto sa ma už viac ľudí pýtalo, tak som si povedal, že zhrniem moje dôvody. Pre každého je dobré nejaké iné riešenie, a keď som so „skifatrizmom“ začínal, postupne som zistil tiež, čo by mi asi vyhovovalo. Jeden z prvých mojich poznatkov bol taký, že správne sa obliecť je v tomto športe doslova veda. Rýchlo som zistil, že kombinéza ako vrchná vrstva (na nohách väčšinou a častokrát aj celkovo) moje požiadavky spĺňa takmer dokonale. Takmer – lebo môžete si domyslieť, pre ktorú jednu potrebu je trochu komplikovanejšie nosiť gate zošité s vrc

Oproti prvému dielu (TU) zima postúpila do januára, ale vďaka vianočnému odmäku snehu rapídne ubudlo. Tak som si počkal, až to všetko zamrzne, a davááj objavovať ďalšie skalky. Tentokrát som rozklusal od vlaku z Liptovskej Teplej cez trávnaté kopčeky podhoria (Dvoriská, Malý a Veľký Hukov) do doliny Sestrč, ktorá tie dva bralnaté masívy (spomenuté v názve) rozsekáva. Pekné výhľady sú z tých lúk na oba kopce, aj na susednú Čerenovú s Jánošíkovým stolom a do bokov do kotliny. Najprv teda Pravnáč: z doliny strmo, krížom cez lúky pod les

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Val Roseg - lyžiarske stredisko Corvatsch Po predošlých dvoch dňoch, keď som prešliapaval stopu a robil prieskum na oboch stranách masívu Corvatschu, dnes prišiel pokus konečne to zokruhovať. K tomuto rozhodnutiu som dospel po veľmi dôkladnej úvahe, vychádzajúcej z aktuálnych podmienok. Snehu je pomenej, nedá sa ešte všetko a tento okruh som na lyžiach ešte nikdy nešiel, a tak motivácia nechýbala. Dni sú ešte pomerne krátke, aj keď o hodinu dlhšie ako doma na Slovensku. Plán bol použiť včerajšie stopy, trošku natiahnu�

Začiatok zimy nie je rozpačitý iba na Slovensku, ale ani v Engadine to stále nie je to, na čo sme zvyknutí... Je síce pravda, že už bolo aj horšie, a to nie raz za posledné roky, ale tak... Stále sa čaká na ďalšiu, lepšiu nádielku. Pozitívne je to, že podnikať túry sa dá a na šliapača odchovaného tvrdými tatranskými podmienkami tu čakajú aj tieto dni kvalitné možnosti. Z Val Rosegu sa dá vyšliapať na Fuorcla Surlej a bez väčších problémov aj zlyžovať. Žraloci samozrejme číhajú... Hore na Corvatschi sa veci dajú tiež robiť, ale ako už je zvyko

To povianočné oteplenie bolo tentokrát brutálne, na lúkach pod lesom ten dážď nenechal ani stopu po snehu pre bežkárov – a vyššie na parkovisku zasa nič pre snežný pluh :-) Tomu to ale nevadí. Legendy však neklamali – do lyží sa dá skočiť cca na prvom kilometri, a tam aj zlyžovať. Teda najbezpečnejšie je to z toho parkoviska tesne nad tabuľkou s prvým kilákom. Ráno som síce obúval o kúsok nižšie, ale to len štvrtkové snehové prehánky zamaskovali kamienky na ľade. Popoludní už boli odmaskované. Ešte na pár miestach pod stromami a na zákrute

Prostredný hrot (2440m.) je jedným z výrazných vrcholov Vysokých Tatier. Napriek svojej kráse, zaujímavým možnostiam výstupov a ozaj päthviezdičkovému výhľadu nepatrí medzi tie najviac navštevované. Najľahšia výstupová trasa na vrchol vedie Stillovým žlabom z Malej Studenej doliny. Žlab nesie meno po jednom z priekopníkov objavovania Vysokých Tatier horskom vodcovi z Novej Lesnej Jánovi Stillovi (1805 -1890) Aj keď samotný výstup nie je lezecká túra ale skôr také náročnejšie VHT tak hneď na začiatku žlabu čaká na záujemcov o tento krásny vrchol k

Keď niekto toto pohorie spomenie, samozrejme sa každému hneď vybaví Choč, Prosiecka a Kvačianska dolina, možno ešte Liptovský hrad. Napriek tomu, že kedysi vraj existovali nesmelé plány vyhlásiť tu národný park, dnes má toto malé pohorie na hranici Oravy a Liptova len prvý (najnižší) stupeň ochrany. Veď aj tie lesy na jeho svahoch tak vyzerajú... Samozrejme, cenné územia sú prísnejšie chránené, najmä tie spomínané. Ale aj mimo nich tu (vďaka geologickému zloženiu a vývoju pohoria) z lesa trčia početné skalky, niektoré s peknými vyhliadkami, nie

Tak sa vrútocký silvestrák, najdlhší a najstarší na Slovensku, dočkal. Jubilejného 40. ročníka, po ročnej pauze zavinenej Covidom. Síce s menšou účasťou a s obmedzeniami, ktoré boli nutné, aby organizátori vyhoveli protipandemickým opatreniam a nariadeniam, ale podaril sa! Za to samozrejme vďaka veliká patrí najmä Danovi Konečnému a jeho tímu (TAT, Svemat). Po bielych vianociach nastalo počasie typicky bežecké, čiže odmäk :-) Hmlisto, miestami mrholivo, teplota mierne nad nulou, na ceste sa nešmýkalo, no proste pre väčšinu zúčastnených bežecký

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Hlinská veža sa nachádza v závere Mlynickej doliny. Je pomerne výrazným vrcholom v hrebeni medzi Štrbským štítom a Capiou vežou. Z chodníka odbočujeme vpravo rovnako ako pri výstupe na Štrbský štít JV žlabom. Miestami po suti, miestami ledva badateľným chodníčkom vystúpime na morénu Vyšných kozích plies. Teda ehm tie plesá už nie sa... Pozorujúc zaujímavý prírodný úkaz - vyschnuté pleso prechádzame po jeho dne a smerujeme k nášmu cieľu...    Najprv obrovské kamene, neskôr pohyblivá suť, náznaky chodníčka žiadne a aj mužíci už nič moc. To

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t

Po dvoch dňoch zúrivého severáku so snežením sa počasie počas najkratšieho dňa v roku trochu upokojilo, aj slnko vyšlo - miestami. Tak len krátky report: z Vyšnej Revúce sme po žltej vyliezli na Ploskú, zlyžovali na juh k salašu pod Kýškami, vyliezli nazad skoro na vrchol a rovnakou cestou dole do Revúc. Až na to, že sme k chodníku priľahlé strmšie lúky trochu porýľovali. Lebo stručne povedané: na starom a zmrznutom základe 10-20 cm riedkeho páperia. To ale len v strednej časti. Nízko nad dedinou šutre a na lúke krtince, hore pod Ploskou zas ľadov�

Ani nie skialpaktuál, lebo Kľačianska Magura nie je ktovieako frekventovaný skialpový cieľ. A ešte s prístupom zdola po strmom južnom svahu, kde musí byť ozaj dosť snehu, aby sa dalo. Aj teraz, počas víkendu predvianočného  – kto by mal chuť niesť lyže na chrbte z Kľačian, až na tej krátkej rovine pod Bukovinkou (asi 930 m n. m.) by ich mohol opatrne položiť na sneh. Aj to len na výstup hore. Zlyžovať sa dá max. lúka pod chatou, zjazdovka nad chatou, prípadne Galeje v hornej časti. Potom má človek na chlpatých lyžiach už len obmedzené možnosti, vysk