Po usneženej sobote svitla krásna a mrazivá nedeľa a bolo nutné sa rozhodnúť, ktorý prefláknutý domáci kopec opáčiť. Lebo nadzigalo statočne a vďaka postkoronálnej dýchavičnosti sa mi veľmi nechcelo stopu pretláčať niekde mimo civilizácie. Ale zas: napadalo ozajstné páperie a najmä vo vyšších polohách ozaj jemné, tak to celkom išlo aj pri hlbokej orbe. Každopádne vrelá vďaka predjazdcom. Voľba teda padla na Chleb náš každodenný, ale kým som sa domotal do Trusalovej ku kempu, už tam vládol autochaos – jedni utekali dole, že niet miesta, druh�

Taký druhý vnútrookresný aktuál po karanténe, keď zatiaľ inde nesmiem. Ale príde papier od doktorky a potom bude sveta žiť! :-) Takže aspoň krátko po žltej značke: od kempu hore na Dlhú lúku, po hrebeni na Hole a s malými obmenami nazad. Lebo konečne nejaké sneženie prišlo a v noci z utorka na stredu niečo padlo aj v kotline. Aspoň na oko, že bola krajina biela. A v lyžiarkach sa od konečnej mhd lepšie šliapalo ako po suchom. Teda po nasolenom a mokrom – asfalte. Ale len po rampu, kde výpalníci zo strediska kasírujú 10 Eur od každého auta, ktoré

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“. Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale par�

Švajčiarsko - Berninské Alpy - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg A stále ma skialpinisti nenašli. Teda dolinu v ktorej sa skrývam: Val Roseg. A to neďaleký Julierpass je vraj statočne pošlapaný. Čo by tu asi robili? nuž túry sú tu divokejšie, náročnejšie a hlavne dlhšie... ako zvyčajne. Pomôcť tu vie s tým chata Coaz ale tá je v tejto ročnej dobe zavretá. Plán otvorenia je začiatkom marca. A dovtedy?  Šlapať sa tu dá ale divočina. Ja som sa včera vybral pozrieť do oblasti nad spomínanou chatou Coaz. Aby som ale nešlapal stopu jak mulica po rovine a nab�

V poslednom čase viacerí výrobcovia trailovej bežeckej obuvi začali častejšie ponúkať aj špeciálky na pobehovanie v snehu či blate. Takmer nevyhnutnou súčasťou takýchto maratóniek je integrovaná gamaša, goráč (alebo iná membrána) a mäkká podrážka s agresívnym vzorom. Už dlho som nad niečím takým špekuloval, lebo v zime celý deň s mokrými nohami pobehovať, to nie je ktoviečo. A aj za snehom musím posledné roky chodiť stále dlhšie peši, s lyžami na chrbte – a vibramy sa mi do batoha nezmestia. La Sportiva má v ponuke takéto modely rovno t

 Vysoké Tatry počas jesennej inverzie. Asi najfotogenickejšie obdobie. Na nejaké výkony už sú krátke dni a namrznuté severné svahy. Samozrejme vždy sa dá niečo vymyslieť. V tomto prvom novoročnom článku sa ale uvoľníme a ponúkneme vám iba pár inverzných obrázkov z pekného neskorého babieho leta. Tie jesenné túry majú svoje čaro. Ráno zvykne byť poriadna zima. Napoludnie už hore na slniečku zas prekvapí v závetrí aj príjemné teplo. Len tak si sedieť niekde s parádnym rozhľadom to je vec ktorú môžu dosiahnuť mnohí, nielen tí najšťastnejší...

Nevoľnícka kotlinka je taká malá jama s troma dedinami na juhozápade Kremnických vrchov. Už koncom augusta som ju lízol pri mojich IMPROVIZÁCIÁCH , ale netrafil som všetko čo som chcel, tak nastal čas na reparát. Plán tentokrát znel: okruh z Bartošovej Lehôtky cez Dolnú Ves, Nevoľné, Peňažnú, Ihráč a Jastrabskú skalu. Z väčšej časti po miestnych značkách alebo mimo nich, ale deň mal byť krásny a ranná hmla sa mala rozplynúť – orientačne to nemal byť problém. Aj tak som radšej pribalil klasickú tlačenú mapu a poriadne zaostrenú pozornosť

Po pracovnom týždni, dusiac sa pod inverznou pokrievkou, žiada sa telu vyliezť na slnko. Ale začal zákaz vychádzania, takže to napadlo aj ostatným ľuďom. Bolo preto treba vymyslieť, kam (čo najbližšie od domu) a kade (aby som nestretol viac ľudí ako v meste). Nooo a Skalka, nenápadný kopček na bočnej rázsoche, vybiehajúcej spod Krížavy na západ, sa javila ako vhodný cieľ. Aj jej najbližšie okolie. Takže obligátna výstupovka z Vrútok po žltej pod Minčol – aj som špekuloval či nezájsť za výhľadom, ale okolo kríža sa isto mrvilo hafo ľudí. Som

K2 je posledná osemtisícovka, na ktorú ešte nikto nevystúpil v zimnom období. V súčasnosti asi nie je väčšia výzva na tomto poli najväčšieho extrému, akému sa ľudia venujú... Nie, že by sa o to nikto nepokúšal - naposledy silná poľská expedícia aj s Denisom Urubkom. Neúspešne. Nie je to tak dávno, čo sa zvádzali tuhé boje o to, kto bude prvý v zime na Nanga Parbate. Po niekoľkoročnom obliehaní najlepšími súčasnými himalájistami sa to nakoniec podarilo trojke Simone Moro, Alex Txikon, Ali Sadpara. O zimný Nanga Parbat sa pokúšali aj ďalší. Za zmie

Článok s poradovým číslom 2000. Prečo práve tento, dozviete sa na konci nasledujúceho rozhovoru. Za tých už vyše 13 rokov, čo existuje táto stránka, som pochopil, že jej najväčšou devízou boli ľudia, ktorých to pomocou nej ku mne vyplavilo. Ako cez nejaké sito... Jedným z nich bol aj (dnes už nebohý) Jano Banko. Starý horský harcovník, emigrovaný zubný technik z Mníchova. Objavil Vetromag a skončili tu spomienky na tie najkrajšie túry jeho života. V závere jeho aktívnej pisateľskej činnosti Jano ešte napísal tento rozhovor pre časopis Horolezec (býval

 Štart zimy opäť veľmi slabý a tak šlapky všetkých druhov sú opäť závislé od syntentického bieleho prášku. Šlapať sa dá najlepšie už tradične na Chopku z oboch strán. My sme dnes otestovali slnečný kúpel na jeho južnej strane. Hneď na štarte nám Filip dobre poradil a z Krupovej (parking 5,-) sme vyrazili hore zjazdovkou 33, neskôr 35. (plánik v galérii) Nebyť umelého tak sa nešlape..., na jednom mieste asi 30 metrov po tráve (áno nielenže sa po nej smeje ale musíme už po nej aj šlapať :) Na južnej strane sme si dopriali výdatný slnečný kúpel,

Máš cestu cez Donovaly a máš čas a chuť – vybehnúť? Lebo ten kopec z titulky pozná asi každý, kto už tade prechádzal. Kúsok za Liptovskou Osadou v smere na Donovaly, na ľavej strane. Volá sa Sokol a je to také symbolické vyvrcholenie veľmi príjemnej krasovej krajinky – náhornej planinky, ktorá sa rozkladá za ním. Značený chodník tam nevedie, zato zvážnica áno. Najjednoduchší prístup je po nej, lebo sa odpája rovno z hlavnej cesty a poza jeho bralo stúpa strmo lesom na lúky na Váhanke. Ale zle sa na ňu z hlavnej odbočuje, aj sa tam zle parkuje

Akurát som špekuloval, kam ísť v sobotu telo vyvenčiť, keď došla správa od Maja: „Ideme s Jožom pobehať, asi 50, pridáš sa nech ho sám nebrzdím?“. Došla aj mapka – pekné kolečko. Také logické tvary, to ja rád. Aj keď... Trochu som zaváhal, lebo ukazovala skoro 60 a Majo potom ešte čosi poslal, akože Jožo je dáky premotivovaný a už nakreslil aj druhé kolečko, 70-kilometrové. Ale to už psí rozum nebral, len sa tešil, že ho dobre vyvenčia. Počasie hlásili ideálne na pobeh – psa by von nevyhnal, ale ultráša pokojne. Takže dohoda padla, nové

Je 15. november ráno po piatej. Nov. Môj vnútorný budík ma budí ešte pred telefonickým. Vstávam do tmy. Po včerajšej dôkladnej príprave mám všetko prichystané. Stačí zaliať pohánkové vločky s kustovnicou a čakankovú kávu. Vkĺzam do šiat: čierne legíny Zajo, ponožky, trenky, termotričko s dlhým rukávom, na vrch modré tričko s krátkym. Čiapka s písmenkami a na nohy baleríny Unijunior Sport s podlepenou milimetrovou podrážkou. Dávam nažrať kocúrovi aj sebe.. Všetko robím po tme. Moje podvedomie zrejme tuší, že sa mi toto cvičenie večer zíde. O

Vysoké Tatry - Starý Smokovec V centre Starého Smokovca sme nedávno napočítali deväť kaviarní... Pozemná lanovka vozí turistov ku ľadovej atrakcii na Hrebienku takmer 6 mesiacov v roku. Ku vyhliadke nad Smokovcom vedú dva chodníky, od prameňa kyselky sa dá urobiť pekný a nenáročný okruh. Mladý les už navodzuje príjemnú atmosféru ale stále nebráni výhľadom. V centre už je nový Hrebienok rezort v plnej prevádzke. Na malom mieste si bude z čoho vyberať čo sa týka služieb, občerstvenia a nákupov... Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetko v najle