Zamračené dusno a popoludní búrky, nad južným Poľskom tlaková níž – toľko predpoveď na augustový víkend, treba sa hlboko zamyslieť. Na sever nie, tam to zleje skôr, do vysokých hôr dupľom nie. Na juh? Uvariť sa? Chce to niečo medzi: Kremnické vrchy sú výborný kompromis, v ich lesoch aj chládok bude. Takže prvý vlak ma do Kremnice priváža pred siedmou, prvý odchádza po tretej – mám dosť času improvizovať. Plán znie: okruh cez chatu Hostinec.  Ale okľukou, aby nuda nebola. Čiže najskôr hore na Kremnický štít, potom využiť miestne značky a c

Nevidíme sa už často osobne, vietor a čas nás odvial do rôznych kútov Európy. Ale keď je chuť a snaha, všeličo sa dá vybaviť a zariadiť, naplánovať, a dokonca aj ad hoc prekvapiť. A to sa na tom potom cení, tá cesta k výsledku, lebo aj to je dobrodružstvo samotné.  S Peťom sme teda vymysleli výlet, kde obaja sme boli na dovolenke (teda z práce het), ale paradoxne v domácich končinách Tatier. Obaja sme dostali od polovičiek „opušťáky“ na jeden deň -(a to sme ten deň museli ešte aj presne trafiť u oboch rovnako, to znamená „pretnúť vesmír

Že sa už vlani urodilo okrem korbáčikov v Zázrivej aj nové ultrabehavé podujatie som vedel, len už neviem prečo som sa tam nedostal. No tento rok corona pomiešala karty a aj termín bol akýsi vhodnejší... A bulvár treba kŕmiť pravidelne a tradičné podujatia mu už nestačia. Inak tento nový termín: asi fajn na rozbeh pred jesennými stovkami, nie? Alebo na vyklusanie MKMK hehehe... Chvály o výmysle Jogošíkovcov sa niesli slovenským ultravesmírom už vlani v máji, teraz sa rodičia podujatia spriahli so SUT, tak hádam zas o level vyššia úroveň bude zaručen

Koho by nelákalo skúsiť 1000 míľ, Great divide z Kanady do Mexika a iné podobné bikedobrodružstvá, o ktorých sme čítali v knihách Jana Kopku. No nie každý môže odísť z domu na dva - tri týždne, alebo cestovať na druhú stranu planéty. Objavil sa však zaujímavý podnik - Carpatia divide, ktorý organizujú Poliaci, a keď som si pozrel trasu, ktorá približne kopíruje hranicu Poľska so Slovenskom a prechádza postupne týmito pohoriami zo západu na východ... Až na samý východ Poľska, ešte východnejšie ako Nová Sedlica. Pozrieš na lajnu na mape a vi

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Val Roseg VIP adresa - znamená jedno: cez voľný deň sa nemusím vyvážať autom a keď nevládzem stačí mi vybehnúť o desiatej z baráku a dám takýto pobeh. Ten hrebeň som objavoval po kúskoch, v rôznych podmienkach. Áno priznám sa, viackrát som si povedal, že tam už nepôjdem a ten chýbajúci kúsok nechám tak. Ale pekné počasie ma navnadilo predsa len dať ešte nejaký ten pokus a tak som nakoniec bol úspešný... Z hotela som vyrazil priamo hore na Fuorcla Surlej. Odtiaľ už voľným štýlom používajúc zjazdovky kde sa dalo až na Piz Murtel. Nemal som ani ma�

Nadišli začiatkom augusta konečne tie pravé letné dni: horúce a lenivé, prežiarené a pomalé. Aj telo je nejaké lenivé a pomalé, aj keď hlave sa pobehávať celkom chce. Nóóó, ale zas nie v takom hice ako sa chystá. Skoré ráno, ešte sivé, nezobudené, je preto na to ako stvorené. Pred nástupom do práce osoží pár hodín v prírode a príjemnom chládku. A treba aj nabrať nejaké tie výškové metre, nie len sa po rovinkách šuchtať. Preto beriem prvý ranný autobus, ktorý stúpa na Bystričku - pred konečnou už sa v ňom veziem sám. Na cestu ešte nesvie

Teda konkrétne z Vyšného Sliača, z Námestia Martina Benku, od „garáže“, kde stoja aj autobusy z Ružomberka. Priame a jasné, po modrej značke do Sedla pod Malým Salatínom. Odtiaľ po zelenej, ktorá sa pripája z Ludrovej. Všetko dobre a prehľadne značené. Smerom hore stúpanie postupne pristrmieva, ale jesto prístreškov a lavičiek na predýchanie. V polovici aj možnosť dotankovať - pár minút od chodníka, šípka nasmeruje. Priamo od prístrešku pod Sliačskou Magurou. Tam a nazad je to tak do ôsmich hodín, aby zas nevznikol dojem, že je to len dáka vych

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.

 Val Roseg - Pontresina - Val de Fain - La Stretta - Livigno - Val Federia - Passo Cassana - Val Chaschauna - S-Chanf - Samedan - Val Roseg Po snežení sa mi možnosti na deň voľna zúžili a tak prišiel vhodný čas na kolaudáciu len nedávno otvoreného nového trailu na hranici medzi Livignom a Švajčiarskom. Z Rosegu vyrážam na bajku až niečo po desiatej. Ráno bola ešte hmla a chladno. Najprv asfaltom až po údolnú stanicu lanovky na Diavolezzu. Kúsom pred ňou už odbočujem z kolóny áut na šotolinu do Val de Fain. Tam už je konečne kľud a na hardtailovom Rockmachin

Prefláknuté domáce „dovolenkové raje“ praskajú vo švíkoch, ale kto nepovažuje za prírodu bufety, lanovky, akvaparky a chaty, nájde si svoje veľmi ľahko. Aj veľmi blízko frekventovaných miest. Jedným z takých je Liptovský Ján a nad ním Jánska dolina s čoraz známejšou Stanišovskou jaskyňou. Ale hneď vedľa... Takže ide sa na to - inak na túry sa chodí skoro ráno. Poloprázdny autobus z LM vezie pred siedmou len tety zamestnankyne do miestnych hotelov. Parkoviská pred nimi sú ale prepchaté, keď ich míňam po červenej značke. Prvý cieľ: Smrekovica

 Vysoké Tatry sú malé horstvo. Dosť veľké však nato aby človek mal čo objavovať a obdivovať na celý život. Tých zabudnutých kútov je tu viacej. Medzi ne patrí aj Temnosmrečianska dolina. Nebojím sa vôbec, že by sa to malo nejako meniť týmto článkom. Toto čarovné miesto má totiž výbornú polohu: je ďaleko. Alebo aspoň dosť ďaleko nato aby tu prišli masy. Nie po ceste ne je žiadny bufet :)  Oficiálny značkovaný chodník končí na moréne pri brehu Nižného Temnosmrečianskeho plesa. Kedysi viedol až hore na Chalubinského vráta. Tam vedie značka z p

Je piatok ráno niečo po siedmej. Autom ma kamoš priváža na parkovisko pri športovej hale v Spišskej Novej Vsi. O necelú hodinu začne ďalší ročník vytrvalostných MTB pretekov na tratiach 333 a 222 km. V sobotu ráno potom ešte 111, 66 km a v samostatnej kategórii 66 km pre e-bikerov. Jedná sa už o 8.ročník. Keďže hlavný názov jasne zodpovedá povahe pretekov a v našich končinách je to viac-menej jedinečná záležitosť, vyberám si trať 333. Veď nebudem trocháriť. Už minulý rok, keď som náhodou zbadal túto akciu v MTB kalendári, oči sa mi roz�

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojil

Sfazú (1622m) - passo Val Viola (MTB varianta 2455m) - Alpe Campo (1900m) - passo Verva (2301m.) - Grosio (655m) - Le Prese - Vale dí Rézzalo - passo Dell´Alpe (2461m) - Bormio (1217m.) - Val di Dentro - Val Viola - passo Val Viola - Val di Campo - Sfazú Ráno krátko po ôsmej štartujem od auta zaparkovaného na parkovisku Sfazú nachádzajúceho sa medzi passom Bernina a Poschiavom. Pri stúpaní do passo Val Viola si spomínam na všetky tie razy ktoré som tu už pri rôznach príležitostiech bol, sám ale aj so spoločnosťou. Kto by si to bol pri tej prvej objavnej návšteve ked