Ďalšia vlna horúceho dusna vrcholila v polovici augusta a cez víkend už samozrejme malo pršať, tak bolo treba aspoň dočasne sa ukryť niekam vyššie, a najlepšie skoro ráno. Voľba padla na dostupnú Žiarsku dolinu, a pretože so zlomenými rebrami sa nedobre smeje, tak symbolicky na okruh cez Smutné sedlo a Plačlivô. Nástup dolinou od prvého ranného autobusu v pohode – po modrej väčšinou popod stromy. Nad chatou už potom síce stúpajúce slnko spoza Smreka a Baranca dobiedzalo, ale nadmorská výška ochladzovala a v doline príjemne prefukovalo. Bola to zár

Na každej som bol. A po každej som si povedal, že už nikdy viac. Lebo ona je taká jednoduchá – úplná rovina, chodníky nehrboľaté, terén behateľný, ešte aj to počasie vždy príjemne chladné, bežecky ideálne. To dá každý. Ale keď „El Presidente“ Belo zahlásil, že toto bude asi posledná V100, že budúci rok spraví niečo iné, a najmä kratšie, tak som si povedal, že teda dobre, nech ich mám odškrtnuté ozaj všetky. Ale také jednoduché behanie ma nebaví, chcelo to nejakú výzvu – nejako si to sťažiť! Tak som obetoval Stíhačku (ktorú aj tak nez

Hlavné mesto Poľska je poriadne rušná metropola, takže kto v nej chce nájsť ticho a pokoj, zalezie do niektorého z množstva parkov. Nedajú sa tu samozrejme spomenúť všetky, ale snažil som sa „obehnúť“ taký akože okruh okolo najznámejších pamiatok a turistických cieľov starého mesta a jeho širšieho okolia na ľavom brehu Wisly. Na ten pravý možno niekedy nabudúce... Niektoré známe parky tiež patria medzi samostatné ciele záujmu turistov, iné sú skromnejšie navštevované najmä domácimi, takže pokojnejšie. Nasledujúce tipy sú asi najlepšie pre

Pri každom našom pobyte pri Jadranskom mori sme sa sústredili popri tom aby sme boli čo najviac vo vode aj na to aby sme vystúpili na najvyšší vrch v okolí. Tie výhľady sa jednoducho nedajú len tak ľahko niečím nahradiť a toto bol jednoduchý osvedčený recept na silný estetický zážitok. Nad Omišom sme mali už dlhšie vyhliadnutý vrch s názvom Kula 863m. najvyšší bod horského hrebeňa tiahnúceho sa popri pobreží smerom dole až po Biokovo. To prevýšenie nenaznačuje nejaké športové výkony ale problém tu je silné slnko cez deň a horúčava. Byť hore v

Tento okruh často nejazdím, lebo je tam veľa hlavných ciest a aj cez víkendy (keď mám jedine čas na dlhšie výlety) intenzívna premávka a často biedne krajnice. Ale! Akurát sa bežala Strečnianska mašľa a som tam mal ísť čosi pobehať a zreportovať. Aj som bol už doma ráno nachystaný, ale potom som pozrel predpoveď na víkend... A rýchlo som vymenil „outfit“. Lebo na sobotu hlásili hic a na nedeľu dažde. Kašľať na behanie, na žiletke som poriadne nesedel už dva týždne. Tak že sa do Strečna pôjdem aspoň pozrieť. No ale z Turca priamo popri V

Ako už som raz písal, aktuálne druhé najnáročnejšie „detské“ ultra na Slovensku je okrem brutálneho prevýšenia (najmä v porovnaní so vzdialenosťou) známe aj tým, že hádam ešte ani raz sa nebežalo za „normálneho“ počasia. Buď hic alebo búrky, niekedy aj všetko dokopy. Zato teraz to vyzeralo, že tradíciu naruší studený front, ktorý v strede týždňa ochladil krajinu, a ešte v piatok počasie pripomínalo skôr príjemnú jeseň, ideálnu na turistiku, aj s priezračným vzduchom a ďalekými výhľadmi. Ale začalo pofukovať z juhu, tak nakoniec b

O asfaltovom stúpaní cez passo Mortirolo známom z pretekov Giro di Italia tu už bola reč. Cez samotné sedlo sa dá dostať z oboch strán dvoma variantami, čiže tu máme dokopy štyri stúpania, pričom aj tie majú ešte varianty. To najznámejšie stúpanie ale vedie z Mazzo di Valtellina a parametre 1300v.m. s priemerkou cez 10% to sa hneď len tak nevidí... Tadiaľto sme hore vystúpali aj pri tomto našom okruhu. Cesta dostala z veľkej časti nový asfalt a keďže vedie väčšinou v krásnom lese tak horúčavu sme prežili. Po prekonaní sedla asi po 200 metroch sme odbočil

Vezieš sa cez Donovaly, máš trochu času a už ti lezú na nervy tie kolóny a postávanie na semaforoch? Kúsok nad Motyčkami odbočuješ pri tabuli JERGALY/ŠTUBNE dole z hlavnej, premoceš sa pomedzi chalupy ku úpravni pitnej vody v Jergaloch, k odbočke do bočnej doliny, a o chvíľu už stúpaš po starej asfaltke do osady Môce. Aj takýto môže byť námet na pohodový (aj keď na začiatku strmší), možno štvorhodinový okruh – síce na dotyk rušného strediska cestovného ruchu, napriek tomu väčšinou v tichu lesa, po lúkach a po nie až tak intenzívne navštev

Niektoré veci sa k sebe vôbec nehodia. Ako napríklad teploty 30 a viac stupňov a mtb maratón s dlhými tiahlymi stúpaniami, v ktorých stojí vzduch. Na druhej strane však existujú veci, ktoré tieto nedostatky vedia veľmi príjemne vykompenzovať. V Smolníku to vedia, tak majú vesmír v rovnováhe a to vďaka tomu, že majú nádherný tajch ako keby vystrihnutý z turistického katalógu. A taký tajch nemusí byť iba dobrým miestom na člnkovanie, ale napr. aj ako zázemie pre štart a cieľ pretekov na horských bicykloch. A keď sa potom náhodou vyskytne veľmi h

Päť dní po devastačnej MF100 som ako - tak prežil „projekt Tri Kriváne“, aj keď potom dva dni mŕtvy doma hore bruchom. Nastal ďalší víkend (zároveň týždeň pred NTS), tak bolo treba zistiť, ako pokročila (de)regenerácia. Na to sa super hodila správa od dvojice rovnakých páchateľov: „Ideme niečo podobné, len o kopec vedľa“. Takže zas vertikál v Krivánskej Fatre. Počasie úplne ideálne: v noci sa prehnal búrkový front, ktorý zrušil Pohodu, ráno hmla ako v naplno pracujúcej veľkopráčovni, spotil som sa už pri obliekaní, pred siedmou ráno. Pro

Na začiatok treba iba rýchlo spomenúť, že 3. kolo sa malo pôvodne konať koncom júna, ale kvôli hromom-bleskom nad Poľanou a následnou zmenou horských chodníčkov na búrlivé riavy, ktoré by mohli odplaviť štartové pole snáď až do Čierneho mora, sa toto presunulo na druhý júlový týždeň. A tu zasa úpeky také, že aj medvede z Poľany sa zrejme išli schladiť kdesi do vnútra kaldery starobylého vulkánu a južné svahy radšej prenechali cyklistom, takže organizátori mohli po skončení s pokojom oznámiť, že majú 0 pohrešovaných. A čo si teda na n�

Z Popradu využívame diaľnicu smer východ, tentoraz aj tunel Branisko keď náhodou nie je zavretý a z diaľnice schádzame dole pri Širokom, ďalej obce Víťaz a Kluknava. Dostali sme dobrý tip ale detaily už musíme dohľadať sami. S výraznou pomocou mapy.cz trafíme z Kluknavy na miesto kde parkujeme. Je tu turistická chatka, prístrešky a hlavne prameň, ktorý hneď využívame. Parkuje tu nejako podozrivo veľa áut, je sobota netušíme, čo sa deje. Ledva sme zaparkovali. Pomocou tabuliek s divným názvom Green point vyrážame po lesnej ceste. V lese vrčia píl

Ako som si v zime sľúbil ( TU ), vrátil som sa na sever Štiavnických vrchov na bajku. Bolo načase, lebo pobehané to tam mám slušne, ale stále viac ma dráždia tamojšie bajkpozitívne šotoliny. A udrel piatok slnovratný, k tomu predfrontový, dusný a horúci, na sobotu bol už hlásený dážď. Tak som sa vykašľal na prácu a zmizol pojazdiť do lesných tieňov, popri potokoch, kde sa dopoludnia dalo ešte ako tak existovať. Domov som sa síce vrátil lepkavý ako oblízaný cukrík a v závere, v pomalších stúpaniach, už roje múch útočili, ale inak to bolo f

Týždeň po Ultra Lavarede a MF100 nastala chuť povymieňať dojmy, ponadávať na organizátorov a politikov, posťažovať sa na staré telá a nepriazne osudu a tak... A tak som bol prizvaný do „projektu Tri Kriváne“. Čiže vraj ľahký výklus na domácom ihrisku turčianskom. Ešte že to tam poznám, inak by som aj uveril, že to bude ľahké. Ráno sa v Sučanoch zliezli tri kusy – jeden krivý po Lavarede, druhý po MF100 a tretí po antibiotikách, tak by sa to mohlo volať aj Traja Kriváni. Neskoro prišiel samozrejme ten, ktorý najbližšie býva, klasika. Schoval

Hej hej, podarilo sa mi po 17 rokoch vymeniť „služobné vozidlo“ - tak mi to nedá a trochu ho tu predstavím, aj v širších súvislostiach. A trochu možno aj rozvírim diskusiu – lebo si myslím, že väčšina ľudí pri takýchto veciach skôr rieši pomer cena/výkon ako iné charakteristiky. Doterajší CUBE Aerium by ešte poslúžil, ale ktovie, či by ma niekde v strede dlhej jazdy už nenechal stáť, napríklad kvôli únave materiálu. Aj jeho prevody sú do kopcov čoraz menej vhodné (nemladnem), aj jeho príliš agresívna geometria už mi trochu vadila. A samozre