Sviatok práce keď vyjde na pracovný deň, to treba využiť, nie? Takže nadránom a podvečer nejaká tá oslava práce prácou a medzitým čo? No tiež treba popracovať - ale na kondičke a poznávaní rodnej hrudy. Počasie vyšlo skvelé – slnečné, také akurát jarne teplé, ale voľajaké príliš ufučané. Tak žiletka ostala doma, vytasil som mtb a zmizol som sa ukryť pred vetrom do luhov a hájov. Furt hovorím, že som u nás nikde nevidel také bohaté a pestré možnosti pre mtb ako okolo Banskej Bystrice – tak tam. Vyše 30 rokov sa tam motám a stále objavuj

Motiváciou pre vznik tohto článku sú časté pripomienky aby sme o sebe dali vedieť. Pokúsim sa splniť prianie a zároveň nechcem prezradiť príliš, tak sa ospravedlňujem vopred. Opíšem teda len zjazdy, ktoré už sa objavili na mojom instagrame. Neviem nakoľko tieto riadky môžu byť pre niekoho prínosom, úprimne, vôbec netuším koho môže zaujímať keď sa niekto chodí lyžovať. Ako hovoria Taoisti: “Tí čo vedia, nehovoria. A tí čo hovoria, vedia hovno.” Hlboké filozofické úvahy sú nedieľnou súčasťou každého očistného pohybu v horách. Sarkasticky

Po náročnej sobote bolo si treba nedeľu aj užiť a nohy vytriasť, samozrejme najlepšie niekde von, vo voľnej krajine. Naschvál nepíšem „v prírode“, lebo toto boli skôr také poľňačky v agrárnom podhorí. Ružomberok má väčšina ľudí asi zaradený v nie veľmi estetickej kolonke, ale už jeho najbližšie zázemie, to je niečo úplne iné. Aj keď papierenský komín sa tam pchá do panorám z každej strany. Počasíčko zato vyšlo druhú aprílovú nedeľu ako lusk, traja zmrznutí sa k nám ešte len chystali. Ráno síce bolo štipľavo svieže, no na svahoch v

V plánovanej sérii článkov sa pozrieme na najkrajšie rozhľadne na Kysuciach. Keďže sa ich tu na relatívne malom území urodilo celkom dosť, pokúsim sa ich logicky poprepájať do okruhov vhodných na celodenný výlet. Tu máme prvý z nich z Krásna nad Kysucou do Kysuckého Nového Mesta, ktorý prechádza cez rozhľadne u Jantov, na Marťákovom kopci a Tábor. Ráno vyskakujem z osobáku v Krásne nad Kysucou. Výnimočne mi nevadí, že železničná stanica je ďaleko od centra obce, pretože tentokrát smerujem na opačnú stranu. Popri trati prechádzam ulicou Dielni

Vlani v apríli, keď východniarsky El Prezidente Belo zistil, že sa mu po chotári motajú Stredoslováci ( TU ), si povedal, že toto teda nie, a že aj on preženie svojich poddaných Krasom. Určite to bolo presne takto! Preto do mapy slovenských ultrabehov zapichol ďalší špendlík – presne do Turne nad Bodvou a ešte presnejšie pred svetoznámu Reštauráciu pod hradom, ktorú už desiatky rokov poznajú všetci, ktorí kedy použili hlavný juhoslovenský cestný ťah na ceste do Košíc. Lebo je vyhlásená svojou domácou kuchyňou, špičkovým hálászlé a štrúdľam

Skyrunning na Slovensku vstupuje do sezóny 2024 vo vynovenej podobe. Viac horských bežeckých podujatí, bodovací systém, finále vo Vysokých Tatrách a aj nominácia našich najlepších na Skyrunning World Championships. Na Slovensku obľúbené horské behy zažívajú renesanciu a čoraz viac ľudí si chce otestovať svoje schopnosti v náročných, no na zážitky odmeňujúcich podujatiach. Skyrunning, alebo horské behy v technickom teréne, na Slovensku začína sezónu v úplne prepracovanom formáte. Po vyzbieraní si spätnej väzby od horských bežcov a bežkýň na jeseň

...a na čo vlastne? No predsa na poriadne blato na MTB maratóne vo Svätom Juri. Bolo to viac ako ročné čakanie na riadne blatisté a studené podmienky, po tom, čo už už to vyzeralo minulý rok na maratóne v Rajeckých Tepliciach a potom aj neskôr v Slovenskom raji. Ale vždy sa to nejako obrátilo, trať akoby zázrakom vyschla, búrka alebo prehánka sa náhle oneskorila a tak podobne. Teraz na prvom podujatí Škoda Bike Open tour v roku 2024 to však konečne malo byť iné. Krátke a intenzívne leto prvej polovičky apríla rýchlo odišlo a vrátilo sa počasie t

Ako vrchol skialpovej sezóny 2023/2024 sme si už v decembri pripive odsúhlasili prechod OrtlerskýchÁlp. Plán bol počas 6 dní prespať na 5 chatách, objaviť čaro nepoznaných dolín Južného Tirolska a Lombardie ako aj vystúpiť na najznámejšie vrcholky danej oblasti – Monte Cevadale, Konigspitze a ako bonus aj na samotný Ortler. Či sa nám to podarilo sa dočítate nižšie. Deň prvý Po horúcej volebnej noci vyrážame nadránom dve 4-členné posádky navyše 700 km dlhú cestu do lyžiarskeho strediska Sulden v srdci Ortlerských Álp. V eufórii z okolitých výhľad

Konkrétne z Rakova (od vlaku) skoro do Rajeckej Lesnej. Smerom tam popod Kýčeru, cez Jankovú a Skalky, z Vríčanského sedla dole do Rajeckolesnianskej doliny ku vlekom. Nazad hore dolinou do Sedla pod Úplazom, odtiaľ kadejakými lesnými cestami ponad Sloviansku dolinu. Na megalúke pri megabicykli nad Kláštorom pod Znievom som uzavrel okruh a tou istou cestou ponad Valču som sa dopotácal nazad na stanicu. Lebo Ultra Kras 55 sa blíži, treba nohy privykať. No vymýšľať niečo vzdialené a cestovať za tým sa mi nechcelo, naopak – využil som týždenný lístok na vlak

Profíci sa akurát v ten deň zas vytriasali na dlažobných kockách medzi Parížom a Roubaix, u nás sa hlavne ukazovala krásna, jarná nedeľa - všetko predčasne rozkvitnuté, vzduch voňal, tak bolo treba poriadne vyvetrať hlavu, nový cesťák a dať zabrať telu. Teploty príliš vysoké na nejaké intenzívnejšie pobehovanie lesmi, aj keď mal by som si zvykať. Zato ráno ešte štipľavo chladné – FIANDRE ako jasná voľba do takého širokého rozpätia teplôt. Neľutoval som, aj keď som domov prišiel poriadne nasolený. Podpoľaním jazdím tým radšej, čím via

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Cesta zo Zvolena do Žiaru, popri Hrone, popod južné svahy Kremnických vrchov, je už dávno vďaka R1 tichá, pritom široká a hladká, preto u miestnych žiletkárov obľúbená. Vlní sa len mierne hore a dole, takže kto si chce napumpovať do nôh dávku laktátu, musí odbočovať doprava. A pretože tento seriálik je o stúpaniach, ktoré hore (pre slušného žiletkára) končia, vynecháme teraz Budču, Železnú Breznicu či Nevoľné, alebo na druhom brehu Ostrú Lúku. Adélka odpustí... Povenujeme sa trom krátkym, ale dostatočne výživným stúpaniam, ktoré sú v n�

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Predveľkonočný víkend v pohorí Kozie chrbty: už ôsmy ročník, ale tretí raz aj ako súčasť ultraligy. 280 účastníkov, teda zatiaľ najviac, a to bežali ešte ďalšie stovky v rámci piatich kratších tratí. Na naše pomery teda megapodujatie. No hej, keď bola aj megatombola. Ale najmä to bola megacharita, lebo toto podujatie je organizované v prvom rade ako pomoc postihnutým diagnózou ALS. A organizované je megaparádne, po všetkých stránkach. Aspoň čo sa dalo vidieť nezasvätenému oku v epicentre pretekov vo Svite pod lesom. Ešte aj počko objednali orga

„Náš vlak zastavil z prevádzkových dôvodov, neotvárajte dvere a nevystupujte.“ Nerešpektujem, otváram, vystupujem. Lebo v stanici Harmanec jaskyňa sa rýchliky Fatrany teraz križujú a musia sa čakať. No nevyuži to! Lebo inak sa sem ťažko dostať, jedine z BB emhádečkou. Je akurátnych sedem ráno, sivotu končiacej predjarnej noci nahradila denná sivota, lebo je tu front. A začína fajne pršať – ale s tým sa rátalo, lebo by veľmi dlho nemalo. Či som zmoknutý alebo spotený, to je skoro jedno. Tak klušem po asfalte k najdlhšiemu československému žel