Od Váhu na Limbu a späť

Dolina Bystrô, ktorá na severe Veľkej Fatry ústi do Váhu medzi Švošovom a Hrboltovou, nie je zdola veľmi navštevovaná. Vedie ňou síce žltá značka, ale prístup k nej je len z mega rušnej hlavnej, zastávky verejnej dopravy sú ďaleko. Tak sme využili, že sme sa taja nazbierali, naskákali sme do auta a pohodlne to odparkovali pod horárňou v ústí, pred zákazom vjazdu. Program bol jednoduchý: priamo na juh cez Maďarovo, popod Šiprúň, cez Smrekovicu k útulni Limba pod Rakytovom. Tam občerstvovačka a rovnako nazad, možno s malými vylepšeniami a odbočeniami, podľa chuti a síl. So zámerom trochu potrénovať na stovky, ktoré nás čakajú onedlho. Tam do kopca, nazad z kopca. Ráno poriadne sviežo, v doline zvlášť, cez deň bolo hlásené zbieranie oblakov a na hrebeňoch popoludní aj nejaké tie prehánky až búrky z tepla. Taaakže typický teplý a vlhký júnový deň, taaakže bolo treba začať aj skončiť skoro. Nakoniec to vyšlo na pekných 46 km a asi 2000 výškových:

Podrobne to tu rozpitvávať nemá zmysel, prostredie (až na ten spodok doliny) je tu všeobecne známe a zhusta využívané, oveľa lepšie krásu toho dňa vyjadria fotky, aj keď len z mobilu. Ráno v doline síce trochu medveďno bolo, ale domorodci ak sa tam nejakí motali, počuli nás z diaľky. Vyššie nad dolinou už sa dvíhali hmly a v panorámach vyrábali dramatické scenérie. Slnko ale kúrilo stále viac a cestou nazad už biele barance na sýtomodrej oblohe a dramatické tieňohry na zemi. Do toho naplno rozkvitnuté, plnofarebné lúky aj lesy, no jedna rozprávka!

Blata pod nohami len tak primerane, najmä v traverzoch medzi Močidlom a Rakytovom, ale vzduch po daždivom fronte vyumývaný do ligotava a teda rozhľady ďaleké, najmä keď nám na ceste nazad slnko svietilo do chrbta – to sa miestami ani behať nechcelo a prestávky boli hneď častejšie

Proste super deň, vďaka parťákom za spoločnosť a nabudúce hádam zas niekde takto na pohodu.

Rišo Pouš