Yukon - pravdivý príbeh zo severu Kanady

Yukon – najzápadnejšie a najmenšie kanadské teritórium priťahuje oddávna dobrodruhov, ktorí sa z rôznych príčin vzdávajú pohodlného života v civilizácii. Ako sa tam žije dnes, začiatkom tretieho tisícročia? Ako žijú a čím sa živia ľudia na ďalekom severe, v krajine, ktorá sa svojím drsným podnebím aspoň čiastočne ubránila náporu civilizácie?

Na tieto a aj mnohé ďalšie otázky pozná odpoveď Martin. Chalan, ktorý strávil na Yukone roky a stále sa tam vracia. Jeho zážitky sú často v ostrom kontraste s tým, čo my zažívame v našich mestách a vykúrených bytoch, ale zároveň sú niekedy až kruto realistické, vzdialené od nejakých romantických predstáv.

Teraz dostávate šancu nazrieť pod pokrývku aj vy. Martin sa pod vplyvom silných zážitkov
rozhodol podeliť o svoje skúsenosti. Trvalo dlho, kým toto dielko uzrelo svetlo sveta. Zďaleka tu nie je všetko, čo Martin zažil. Sám sa rozhodoval, či vôbec a keď už, tak akou formou sa podeliť o svoje zážitky. Nie je to žiadny pokus o sebaprezentáciu alebo marketingový ťah, aj preto bude dielko na našich stránkach podpísané len jednoducho: Martin

Nebudú to kratučké články na dve minútky, takže pri čítaní príbehov z „iného sveta“ si urobte pohodlie. Ja ďakujem Martinovi, že si svoje zážitky nenechal pre seba a že miesto, kde tento príbeh prvý raz uzrie svetlo sveta v ucelenej forme je táto stránka.

                                                             Za hlasom zvoncov

 
Namiesto úvodu

Je 5 hodín ráno. Vyleziem z teplého spacáka, opakom dlane si zotriem z viečok ranný sen a nemotornými pohybmi na seba natiahnem trochu studené ošatenie. Zívnem, vnútim sa do ťažkých topánok, na hlavu narazím šiltovku a konečne sa poriadne a dlho narovnám. Potichu, aby som nikoho nezobudil, sa vytratím do ranného ticha. Zhlboka vdýchnem vlhký vzduch. Všetka ranná ťažoba je razom preč. Som svieži a až neuveriteľne prítomný. Do rúk vezmem ohlávku, poobzerám sa na všetky strany a natiahnem uši. Sústredene sa započúvam sa do zvukov rána. Po chvíli s nádejou a odhodlaním vykročím za hlasom zvoncov.

Možno ich začujem už pár metrov od tábora a možno strávim mnoho hodín blúdením krížom-krážom s ušami naladenými na ich vlnu. Možno ma moje zmysly budú chvíľu vodiť za nos (tak veľmi tie zvonce túžim začuť), možno budem trochu zlostný a pravdepodobne aj veľmi hladný. No ten okamih, kedy neomylne zachytím ich hlas a následne zbadám svojich zatúlaných štvornohých kamarátov sa všetko zmení. „Mám vás!“, bude sa mi chcieť v takej chvíli s chuťou zakričať, aj keď z úst vylezie asi len spokojné zahundranie. Ráno, čo ráno bez ohľadu na počasie, dĺžku hľadania či vnútornú pohodu, znova a znova prežijem obrovskú radosť nálezcu – objaviteľa, stopára či kamaráta.

Ranné dobrodružstvá naberú počas sezóny rôzne podoby. Svetlé, relatívne teplé letné rána začiatku sezóny vystriedajú chladné a tmavé rána jesene. Niekedy vstanem o pár hodín skôr, inokedy mi bude dopriate trochu viac spánku. Niekedy mi na pomoc príde mesiac, inokedy budem potrebovať baterku, aby som úplne nezablúdil. Budú rána, keď sa dážď spolčí s vetrom a vtedy si budem želať, aby som mal o niekoľko zmyslov viac. Rána na konci sezóny strávim brodiac sa vŕzgajúcim snehom riadne naobliekaný čeliac aj tridsať stupňovým mrazom. Jedno však budú mať všetky tie rána spoločné – osviežujúcu radosť z hlasu zvoncov.

***

Tri mesiace, deň, čo deň je obyčajný zvuk zvoncov vykúpením pre wranglera, odmenou, rajskou hudbou pre jeho uši. Radosti i starosti wranglerského povolania, to sú dni naplnené spevom zvoncov. Keď mi na začiatku loveckej sezóny jeden mladučký wrangler povedal, že jeho uši nepoznajú krajší zvuk, ako je zvuk zvoncov na šijach koní užívajúcich si nočnú slobodu, jeho oči horeli ohňom radostného poznania. Dnes už presne viem, čo mal na mysli – ten zvuk skutočne dokáže byť balzamom na dušu, prísľubom pekného dňa. Až keď zvonec v diaľke neomylne začujem, môže naozaj všetko začať. Zvonec je symbolom konca i začiatku. Zvoncom končí noc a začína deň. Hlas zvonca ukončuje tápanie v tme a začína cestu s cieľom. Aj keď je navôkol tma ako vo vreci, hlas zvonca je svetlom na konci tunela.

    Jedno suché yukonské leto na začiatku tisícročia som sa nechal zlákať vábivým hlasom zvoncov. V nasledujúcich riadkoch sa chcem s vami podeliť o moje zážitky.

                                Wrangler Martin

pokračovanie nabudúce...

• Späť